philov svet

„Takže sestry... hmmm... myslíš, že pôjdu do štvorky? Sestry...???“

Prvá lastovička po rokoch... strpenie, rozbieham sa :)

nielen pre pamätníkov (voľné pokračovanie LVIII. časť)

„Vanda, vyzeral, že k tebe niečo cíti...“

...les boys do cabaret...

„Nie..., už ma to nebaví. Do porazených a ranených zásadne nekopem?“

„Som krava. A to som si len nedávno hovorila, že pre žiadneho chlapa už nebudem revať.“

Alex ležal na chrbte s klesajúcou erekciou a rukami za hlavou, krížom cez obrovskú posteľ.

„Už to nevydržím! Môžem prísť? Niekomu to musím povedať!!!“ zúfalo zahučal.

Adam ležal nahý, krížom cez francúzsku posteľ v Andreinej spálni a ...

S kľudom lovca na postriežke sledoval svoju vyhliadnutú obeť, ktorá sa vyzývavo promenáduje za hranicou doletu drevených šípov, netušiac, že poľovník na ňu mieri nabitou brokovnicou.

Alex jej pobavene hľadel priamo do očí a uvedomoval si, že táto chvíľa má pre ďalší priebeh ich vzťahu zásadný význam.

Mäso sa musí na jazyku rozpadávať, nadýchané knedle nesmú byť záťažou pre žalúdok a celková úprava by mala aspoň náznakom pripomínať krajinu videnú očami Renoira. Láska sice prechádza cez žalúdok, ale prvé konzumujú oči.

Dnes sa Phil zahrá na Philantropa – to znamená, že vás obdarujem krátkou rekapituláciou už celkom statočne rozkošatenáho blogpríbehu. Je určená všetkým, ktorí sa stratili v spleti mojich myšlienkových pochodov, momentálnych nálad, uletenej mysle a všetko dokopy spájajúcom príbehu, jemne líznutom kriminálnou zápletkou.

„Ágika,“ povedal a žmurkol na neho, „sekol som ju, ešte keď chodila na zdravku. Mal si ju vidieť vtedy. Prsia mala skoro také ako teraz, ale to ostatné bolo o polovicu menšie. Stále rada rozprávala.“

Nika pri nočnom plávaní objaví v tmavej vode niečo zvláštne ... Róbert sa už nevie dočkať, kedy si dá pivo s kamarátmi v obľúbenom podniku ... Alex po úspešnom dni plánuje vášnivú noc