philov svet

     „...les boys do cabaret, les boys are glad to be gay...,“ Alex si vyspevoval spolu s Markom Knopflerom z Dire straits, šoférujúc svoje čierne BMW-čko a usmieval sa pritom od ucha k uchu.

     Spomenul si pritom na jednu párty v klube, kde sa to len tak hemžilo chlapcami. Síce nie s nacistickými ideálmi ako spieva Mark, ale inou orientáciou, vláčnymi pohybmi, silnými voňavkami a filmovými úsmevmi. Ničím z toho nešetrili ani zamak. On sa tam vyskytol po telefonáte šťavnatej dvadsaťtrojky Yvony, keď sa ju odtiaľ chystal vyslobodiť a odviezť preč – najradšej k sebe domov.

     Hneď ako vošiel, vrhol sa na neho akýsi krásavec s motýlikom uviazaným okolo holého krku a vpasovaným oblečkom, evokujúcim rajcovného pingla, aby mu strčil do ruky miešaný drink s fialovým dáždnikom. Vzápätí ním obdaroval prvého človeka, čo mu prišiel do cesty, neuvedomiac si možné následky, ktoré samozrejme nedali na seba dlho čakať. Nagélovaný brunet, o hlavu vyšší od Alexa, ho začal prenasledovať, potešený pozornosťou, ktorú si vysvetľoval po svojom. Ničnetušiaci advokát sa medzitým prepletal spleťou postávajúcich, diskutujúcich hostí a márne hľadal štíhlu, vysokú modelku, momentálne pracujúcu pre nejakú, jemu neznámu agentúru, sídliacu v talianskom Toskánsku. Nakoniec ju predsa len zbadal. Sedela na barovej stoličke, obklopená strapcom gestikulujúcich mládencov. Jeden sa nakláňal mimoriadne blízko a ukazovákom jej teatrálne prechádzal po líci a potom si ním šúchal chrbát ruky, v snahe zistiť zrejme kvalitu a kryciu schopnosť jej mejkapu. Ďalší niečo expresívne vysvetľoval rozhadzujúc rukami, pričom ľavú, v ktorej držal cigaretu, mal srandovne zalomenú v zápästí. Chvíľu tam stál a len tak ich pozoroval. To poskytlo obdarovanému prenasledovateľovi možnosť, priblížiť sa k Alexovi a dôverne ho chytiť za lakeť.

     „Ďakujem za drink. Ja som Alex,“ pozrel na neho šteňacím pohľadom, smerujúcim do oblasti tvoriacej sa plešiny na Alexovej hlave.

     „Tak mňa volaj odteraz Ježiško, keď už máš okrem môjho chlastu aj moje meno. Viac však neočakávaj a pusť mi ruku, lebo dnes tuším nie sú Vianoce, aj keď ti to tak pripadá.“

     „Prepáč, určite si tu s niekým...“

     „To si píš, že tu neoxidujem pre tvoje pobavenie a tej, ktorú momentálne hľadám, sa medzi stehnami navyše nič nehompáľa, pokiaľ si tam nestihla urobiť piercing, o ktorom zatiaľ neviem,“ skočil mu do reči Alex, už mierne podráždený menovcovou dôvernosťou.

     „No nie..., ty si priateľ našej Yvonky, ježíííš, čo to hneď nepovieš,“ spontánne vykríkol, dokonca ho nazval rodákom z Betlehemu, ako mu to Alex navrhol, ani si to neuvedomiac.

     Rukou ho pritom familiárne oblapil okolo pliec, v snahe dokráčať tak s ním k bujarej skupinke, sústredenej okolo Yvony. To sa ale nepáčilo advokátovi, nie príliš dobre sa cítiacom v prostredí presiaknutom jalovým testosterónom. V snahe vymaniť sa z neželaného objatia, urobil mierny úkrok stranou a elegantným ukigoši, premiestnil žoviálneho sympaťáka na mramorovú dlažbu. Pád sprvádzalo rinčanie rozbitých črepín koktailového pohára a nasprostalý výraz, vzduchom plachtiaceho fešáka. Alex si rukou rozpačito odstraňoval sladkú gebuzinu vyliatu na jeho nohaviciach a mierne predklonený, sledoval z popod obočia pobaveným pohľadom zdesenie prítomných. To ho už ale zbadala aj tá, pre ktorú sa v tejto ružovej spoločnosti ocitol a vybehla k nemu s výrazom na všetko odhodlanej samaritánky.

     „Alex, preboha, čo to tu stváraš?“

     „Ja nič,“ unisono odpovedali dvojhlasom Alexovia.

     „Ideme, žubrienka, alebo si musím ešte s niekým zatancovať, prv než na mňa zavolajú políciu a potupne nás odtiaľto vyhodia?“

     „Poďme k tebe, potrebujem zmeniť konverzáciu.“

     „Fákt? A ja som mal dojem, že si tu s „kočkami“ náramne rozumiete,“ zaimprovizoval prehnane vysokou fistulou a majetnícky ju chytil za zadok.

     „Prišiel si v poslednej chvíli. Skritizovali môj mejkap aj nové lodičky – vraj majú celkom iný odtieň ako šaty, ktoré zas mohli byť iného strihu, pretože mi vraj zmenšujú prsia a zvýrazňujú boky...,“ vysvetľovala cestou k východu.

     „Aj ty si myslíš, že mám v tých šatách malé prsia?“

     „Zlatko, ukáž mi toho, kto to povedal a garantujem ti, ani sa nenazdáš a bude tu na kolenách prisahať, že Pameline implantáty sú oproti tvojim nádherným prsiam, len vydráždené bradavky dvanásťročnej puberťáčky.“

     „Ty môj rytier v lesklej zbroji, vieš, že aj pre toto ťa žeriem. Ale až také kozy ne...,“ jej slová ostali zatvorené v miestnosti, kým oni sa už náhlili k autu a sebe samým do intimity Alexovho bytu.