philov svet

„Dobre, čakám ťa večer okolo deviatej,“ ukončila Vanda hovor a na tvári sa jej usadil veselo zasnený výraz.

Ešte sa osprchovať, oholiť nohy, nakrémovať a ako tak pozerám na nechty, tiež by potrebovali upraviť – ten trojdňový lak sa mi už trochu ošúchal - premýšľala Vanda cestou do kuchyne, kde sa dusilo mäso v tlakovom hrnci spolu so zeleninou. Urobí mu sviečkovú na smotane s knedlami, ozdobenú brusnicovým džemom, citrónom a kopčekom šľahačky. Je to sice na večer trocha kalorickejšie jedlo, ale Róbertov metabolizmus to zvládne a po nemocničnej, mu domáca strava určite urobí dobre. A energiu počas dlhej noci bude tiež potrebovať – s nádejou sa tešila na pokračovanie vzájomného spoznávania sa, prerušeného úrazom. Omáčku robila kvalitnú – uvarenú koreňovú zeleninu gratinovala na karameli, potom ju dokonale rozmixovala a ešte prepasírovala cez sitko, aby bola jemnejšia. Vmiešala smotanu a dochutila soľou, citrónom a koreninami. Žiadny mliečny bešamel, hustý od veľkého množstva múky, podávaný v treťotriednych jedálňach. Mäso sa musí na jazyku rozpadávať, nadýchané knedle nesmú byť záťažou pre žalúdok a celková úprava by mala aspoň náznakom pripomínať krajinu videnú očami Renoira. Láska sice prechádza cez žalúdok, ale prvé konzumujú oči.

     Tešila sa na príjemný večer. Všetko čo robila  - ako sa krášlila, s akou láskou pripravovala jedlo a upravovala byt – bolo celkom iné pri myšlienkach na neho, ako s pocitom nadchádzajúcej večernej samoty, tak častej v poslednom období.

„Pani Rubinová?“

„Pri telefóne.“

„Alex Kramer, nevyrušujem?“

„Príde na to, čo mi chcete. Poistená som už tak dokonale, že ak umriem, tak ING groupe a.s. v tom momente kľakne a akcionárom ostanú len holé zadky.“

„Som rád, že máte dobrú náladu. Môžem vás ubezpečiť, že poisťovaniu sa nevenujem. Ešte nie som tak dobrý, aby som si touto ťažkou činnosťou vedel zabezpečiť svoj skromný komfort.“

„Ako ste povedali, že sa voláte?“

„Kramer, Alex Kramer.“

„Hovoríte to ako James Bond, počkajte …, dokelu …, nie ste vy TEN Alex Kramer? Doktor Alex Kramer?“

„Áno.“

„Už som o vás počula.“

„Neverte všetkému, čo ľudia nahovoria…“

„Takže, keď už vieme kto je kto, čím vám môžem pomôcť?“

„Prečo si myslíte, že potrebujem pomoc?“

„Pán doktor, nebudete mi dúfam odpovedať na moje otázky otázkami, všakže? Právnici to majú vo zvyku, ale pre mňa je to strata času.“

„Fajn, tak keď už máme úvodné spoločenské minimum za sebou, prejdem hneď k veci.“

„?“ Sofia nemo čakala a v kútiku duše dúfala, že tí kreténi (rozumej komerční právnici pracujúci pre jej firmy) nič nepohnojili a nebude musieť niečo platiť niekomu, koho zastupuje tento úspešný, ale niekedy aj arogantný a nekompromisný advokát.

„Mohli by sme si pohovoriť o probléme osobne?“

„My máme problém?“

„Pani Rubinová, len nedávno ste ma upozornili, že nemáte radi, keď vám odpovedajú otázkou a teraz to robíte vy, mne,“ s úsmevom v hlase jej neostal nič dlžný.

„V poriadku. Kedy?“

„Ľahká večera o deviatej v Marriote? Vraj je to váš obľúbený podnik. Platím ja.“

„Dofrasa, čo potrebujete, že ste si dali tú námahu zistiť kde rada jem a dokonca ste ochotný zaplatiť aj za môj čas? Ale budem vás musieť sklamať, večeriam dnes s ukrajinským konzulom. Keď vás to poteší, tak úprimne hovorím, že ma to veľmi mrzí.“

„Nevadí. Čo takto dať si spoločne pred tým malý aperitív?

„Koľko času potrebujeme? Viem, viem, čo poviete! To je ale konštruktívna otázka, či nie?“

„Samozrejme…ha, ha…, je,“ so smiechom odpovedal Alex, „stačí nám pár minút.“

„Tak teda v hotelovom bare o ôsmej. Večeru mám potom až o pol deviatej. Vyhovuje?“

„Dohodnuté,“ energicky vypol mobil a premýšľal aká to musí byť žena, ktorá nechá chladnokrvne zavraždiť nepohodlného protivníka a zároveň vie s ľahkosťou konverzovať, zúčastňovať sa spoločenských stretnutí, spať, jesť a veselo sa usmievať.