philov svet

„Richard, preboha – tu niečo veľké pláva!!! Doriti, fúúúj to je slizké!!!“ zakričala vystrašene Nika a hneď na to sa začala približovať ku mne prudkými kraulovými zábermi paží a rýchlym tempom nôh, nevídaných ani na pretekoch.

„Čo vystrájaš, možno si priplávala k bójke,“ snažil som sa ju upokojiť. Tma okolo nás a hlboké jazero pod nami nesvedčali panike, ktorá by mohla byť pre nás osudná.

     Chytila sa ma kŕčovito okolo pliec a pozerala s nemými ústami smerom - odkiaľ len pred malou chvíľou priplávala. Boli sme asi sto metrov od brehu strácajúceho sa v tme a pár dĺžok od dôvodu Nikinej hystérie. Napínal som oči a hľadal vo vode to, čoho sa tak preľakla. Plávajúc na mieste, prikvačený jej roztrasenými rukami, začal som rozoznávať obrysy niečoho, čo mi veľmi pripomínalo tučného dovolenkára, splývajúceho na chrbte - nadnášaného hustotou morskej vody. Teraz som sa už preľakol aj ja.

„OK, ideme na breh. Skúmať to momentálne určite netúžim. Plávaj pri mne a pozerajme dobre pred seba. Nerád by som cestou zrazil ešte niečo...,“ alebo niekoho – to som si však pomyslel už len pre seba.

     Tých preplávaných sto metrov bolo určite najhorších a najdlhších v mojom živote. Vlastná fantázia za výdatného prispenia amerických thrillerov a hororov väčšinou nesklame a napriek určitému pragmatizmu, zatriasla aj mojim sebavedomím. Už dlho som nebol tak rád, že stojím na pevnej pôde a obliekam si šaty – nejako sa ochladilo. Alebo, že by ten chlad vychádzal z vnútra? Drkotanie Nikiných zubov ma vrátilo zo sveta fantázie do reálu. Ešte stále mlčala a ja som si až teraz všimol, že je v šoku. Kŕčovité držanie tela, nekoordinované obliekanie, všetko nasvedčovalo tomu, že nie je v poriadku.

„Mŕtvola ..., určite tam bola a ja som do nej narazila. Zrazila som sa vo vode s mŕtvolou. Kúpem sa holá s nebožtíkom, no to je super,“ odrazu dookola mlela za doprovodu hlasného klepotania zubov a vytrešteného pohľadu smerovaného na miesto, z ktorého sme len nedávno doplávali.

„Tšššš, už je dobre. Tíško. Všetko je v poriadku. Nič sa nedeje,“ objal som ju okolo ramien a snažil sa utíšiť.

„Skoro som tam dostala infarkt,“ stuhnuté telo pomaly ochablo, uvolnila sa a po lícach jej začali stekať blahodárne slzy úľavy.

„Nazdar kaskadér, ako sa cítiš?“

„Dobre, pán primár.“

„Počul som, že ťa to už u nás nebaví.“

„Popravde, veľa bielej mi nesvedčí a doma  - neberte to ako sťažnosť – mám pohodlnejšiu posteľ,“ rozhovoril sa Róbert počas rannej vizity.

„Sestrička, podajte mi jeho kartu,“ primár zobral podávaný papierový obal a zadíval sa do svetla na rontgenové snímky, cez okuliare posunuté ku koreňu nosa.

„Kolega, pozrite sa na to – čo hovoríte?“ strčil snímky do ruky Bradovi Pittovi a pustil sa študovať ostatné materiály.

     Mladý stážista sa pozorne zahľadel do okna cez priehľadnú rontgenovú fotku, sledovaný ostatnou časťou rannej skupinovej výpravy, no hlavne zaľúbeným pohľadom sestričky Ágiky, ktorá si u hlavnej sestry – za menší úplatok – vymenila služby podľa rozpisu tohto fešáka.

„Perfektná práca,“ ohodnotil primárov zákrok a snažil sa, aby to nevyznelo veľmi servilne.

„Ďakujem kolega, ale na to som sa vás nepýtal. Pustili by ste pacienta domov?“ s trochou irónie v hlase sa otočil ku ostatným.

„Ja by som ho tu pre istotu ešte chvíľu nechal,“ alibisticky vysúkal zo seba Brad Pitt.

„Takže, až tak perfektné to zas nie je?“

„Je, je, ale...“

„Máme málo postelí kolega a ľudia sa nám lámu, akoby v tom nachádzali zvrátené potešenie. Takže keď chceme tento cirkus ešte nejakú dobu ukočírovať, potrebujeme priestor. Mladý dostane zajtra ráno prepúšťacie papiere, posledné raňajky na účet zdravotnej poisťovne a chcem ho tu vidieť  o týždeň na kontrole.“

„Tú sádru ti dekoroval moderný Alfonz Mucha, alebo nejaký iný sgrafiťák?“ zareagoval na nepriehliadnuteľné Patríciine výtvory.

„Zo sestry možno vyrastie niečo ako grafička Zdenka Braunerová.“

„Tak to aby som si tú sádru po rozpílení odložil, možno ju po rokoch zpeňažím na aukcii.“

„Ja vám od nej radšej prinesiem niečo skladnejšie, pán primár. Človek nikdy nevie.“

„Dobre chlapče, dávaj si na seba pozor, nohu nepreťažuj, navštevuj rehabilitáciu a hlavne sa okolo seba poobzeraj, skôr ako vletíš na cestu.“

     Zástup sa pohol von z izby. Ágika sa ani raz nepozrela na Róberta a až príliš nápadne venovala svoju pozornosť mladému lekárovi - chcela dať Róbertovi najavo, že tu nie je jediný samec – akoby to veľmi dobre nevedel aj sám. Tieto nymfomanky to majú proste ťažké – nakoniec len otročia svojej závislosti – pomyslel si s úsmevom a potom už len s radosťou uvažoval nad tým, čo bude robiť doma, keď sa vráti z nemocnice. Pivo s kamošmi si zajtra určite nenechá ujsť. Jupííí!

„Tak, a máme to v suchu. Teraz sa už len postaráme o to, aby sa pani Rubinová dozvedela, že materiály sú uložené na patričných miestach a tým by mala byť tvoja bezpečnosť ochránená,“ uzavrel Alex stretnutie s Adamom a vylovil z vrecka mobilný telefón.

„Ahoj, Srdiečko. Čo by si povedala na vášnivý sex dnes v noci vo vírivke pod hviezdami?“ bez prípravy sa opýtal niekoho, kto podľa toho, čím je Alex známy, určite nosí veľmi krátke sukne, obzerá sa za ňou každý chlap a zruinovala nejeden „pevný“ partnerský vzťah. Chvíľu s ňou laškoval a nakoniec jej prisľúbil, že sa už nevie dočkať. Ešte si povedal aké spodné prádlo by ho na nej najviac potešilo a potom skončil.

     Adam si vydýchol, skartoval prebytočné papiere a konečne sa rozhodol zavolať Andrejke. Hneď ráno jej poslal kvety s ubezpečením, že ju nekonečne miluje  a čoskoro jej všetko osobne vysvetlí.