philov svet

     Tejto noci sa rekreanti v načierno postavených stanoch blízko hrádze veľmi nevyspali. Najprv ich zobudil príchod policajných áut, v ktorých sa doviezli okrem službukonajúcich kriminalistov aj potápači. Najprv sa zľakli, či to nie je akcia zameraná na nich, čoskoro však zistili, že pre túto nočnú výjazdovku sú ich blbo postavené stany, pramálo zaujímavé. Potom zažili niečo ako scénu z filmu „Blízke stretnutie tretieho druhu“, keď silnými reflektormi osvetľovaná nočná hladina jazera, pripomínala  generálku laserovej šou pred chystanou house - techno párty. Gumený čln s prídavným benzínovým motorom zrušil intímne nočné ticho hlučným klepotom a definitívne zobudil všetky ešte neprebudené deti, uložené v spacákoch. Tie narýchlo povyskakovali zo stanov a nasledovali svojich zvedavých rodičov k miestu, kde sa to hemžilo uniformami, neoprénmi a škŕkavými zvukmi vysielačiek.

„Je to žena,“ ticho oznámil - zrejme chlapík, ktorý to mal celé na povel - svojmu mladšiemu kolegovi čerstvú správu prijatú vysielačkou a pomalým krokom sa presunul k brehu.

„Odveďte tých ľudí niekam ďaleko, nech to tu nerozrýpu ako na czechteku, lebo môžu zažiť aj ten povestný policajný masaker, keď ma naserú,“ nahnevane cestou precedil pomedzi zuby kolegovi z miestneho oddelenia a potom sa už len nedočkavo pozeral na prichádzajúci čln, prinášajúci obeť.

     Napriek určitým deštrukčným pôsobeniam vody na mŕtve telo, musel inšpektor oddelenia násilných trestných činov a vrážd skonštatovať, že za svoju vyše dvadsaťročnú kariéru u polície, tak peknú mŕtvolu ešte nevidel. Odhadoval jej vek okolo dvadsiatky - skôr niečo nad. Krása nahého tela veľmi vysokej červenovlásky so súmernou štíhlou postavou, dlhými nohami (na ľavom členku mala drobnú kerku) aj napriek závanu mŕtvolného chladu a temnej prítomnosti smrti, vyrazila dych všetkým prizerajúcim. Obete, s ktorými väčšinou prichádzali do styku boli buď starí ľudia, feťáci, alebo torzá tiel nájdené po vybavovaní mafiánskych účtov, ktoré často museli zbierať vo vzdialenosti aj niekoľko desiatok metrov od seba. Táto fešanda mohla urobiť mnohých mužov šťastných, pomyslel si inšpektor a ani si neuvedomoval, akú veľkú pravdu s tým množstvom mužov mal, pokiaľ by ešte žila a aké kvantum ich už Vanesa za svoj krátky život obšťastnila.

     Róbert sedel s vyloženou zasádrovanou nohou na lavici v drevenom boxe jeho obľúbeného podniku a rozhorúčením doslova chlastal veľké pivo obrovskými dúškami.

„Héééj, kámo, nie že sa zadusíš!“

„Veď ho nechaj, nevidíš, že je v siedmom nebi?“

„Keď sme už pri tom siedmom nebi, idú reči, že sa do teba zabuchla nejaká fešná teta.“

     Prestal piť a prekvapene pozrel ponad pollitrák na autora posledného výroku.

„Podľa tvojho vyvaleného pohľadu súdim, že naša spravodajská agentúra SITA sa buď zase parádne sekla, alebo naopak trafila priamo do čierneho.“

     Róbert to nechal bez komentára a pokračoval vo vyprázdňovaní svojho pohára.

„Som zvedavý, kto s ním bude chodiť na vecko, keď sa nevie normálne hýbať,“ sucho skonštatoval pohodlne usadený blonďák so začinajúcim pivným bruchom a zbrúsenými prednými zubami, čakajúcimi na porcelánové korunky.

„Jednoduchšie ho bude nacievkovať,“ chytil sa  témy pomenší, čiernovlasý študent elektrotechniky a rozosmial štrbavca, ktorý pri tom odhalil ihličkové zuby na celý lokál.

„Stretol som Simi, vraj bola za tebou v nemocnici. Ešte si ju nepretiahol?“ zapojil sa do rozhovoru Kamil, študent fakulty telesnej výchovy – najväčší fešák a balič žien z tejto spoločnosti.

     Róbert položil dopitý pohár na stôl, poobzeral sa po vyškerených tvárach svojich kamarátov a konečne prehovoril.

„Ani neviete ako mi chýbali tie vaše hovadské reči vedené pri pive. Ale nechápem, prečo si musíte robiť prču celý čas akurát zo mňa?“

„Aj ty si nám chýbal, tak to teraz doháňame. No tak nám konečne povedz, čo je pravdy na tej historke o polonahej ženskej v župane, ktorá skoro zbúrala nemocnicu, len aby našla nášho zraneného Helmuta Ňútna.“

„A to máš odkiaľ,“ neprestával sa čudovať Róbert.

„Sestričky z Kramárov, sen všetkých ... ,“ zanôtil falošne a k tomu ešte šušľavo štrbavý blonďák a veľavýznamne ukazoval prstom na Kamila, ktorému bolo do smiechu z niečoho, čo vedel len on sám.

„Ágika,“ povedal a žmurkol  na neho, „sekol som ju, ešte keď chodila na zdravku. Mal si ju vidieť vtedy. Prsia mala skoro také ako teraz, ale to ostatné bolo o polovicu menšie. Stále rada rozprávala.“

„Neviem, čo ti natárala, ale nič nie je pravda,“ obhajoval sa Robo.