philov svet

     Alex skúmavým pohľadom spozoroval na Sofiinej tvári chvíľkové stvrdnutie rysov a na moment aj mrazivý chlad, vystrelený z jej už trochu sklenených očí. Hneď nato však prešla naspäť do žoviálneho tónu. Svoje správanie ovládala dokonale. Ale len vtedy, keď chcela – to treba zdôrazniť. Ani po štyroch bourbonoch nevypadla zo svojej role, hranej pre túto príležitosť.

„No tak ma už nenaťahujte, milý Alex a von s tým. Nemôže to byť nič horšie ako obsluha v tomto podniku, kde smädnému človeku nedajú ani napiť. Halóó..., barman..., diskrétnosť je jedna vec, ale keď ti tu usušení hostia natiahnu brká od smädu... Ó pardóón, pán doktor tu ešte má svoje Martini – ale tuším, že je už fakt dokonale suché - ako detský púder. Prečo nepijete, doktorko?“ snažila sa vtipkovaním situáciu odľahčiť.

„Adam Adler.“

„?“ Sofia pocítila, akoby medzi nich spadla kopa dlažobných kociek a začala tvoriť barikádu.

„Mojim klientom je Adam Adler,“ veselo sa jej usmieval do očí.

„Adler, Adler..., nie, nie, to bol Adenauer a ten už nežije ... a nebol tuším ani Adam, ale Konrad,“ naoko zamyslene si zavtipkovala, premýšľajúc, čo s touto informáciou urobí.

„Mala by som ho poznať?“ skúsila blufovať.

„Dôverne.“

„Čo pod tým myslíte?“

„To, čo som povedal. Má dokonca pocit, že toľko pozornosti si ani nezaslúži.“

„Tak načo sa tu o ňom bavíme, drahý Alex. Niekedy dávno som služby istého Adama využila – poviem vám narovinu – sklamal ma. Viac ma nezaujíma. Počkajte..., snáď vás ten gigolo neposlal za mnou po zvyšok nevyplatených peňazí? Nie, nie...veď tie by nepokryli ani váš honorár. Za tým bude niečo iné.“

     Alex pobavene počúval Sofiin suverénny monológ. S kľudom lovca na postriežke sledoval svoju vyhliadnutú obeť, ktorá sa vyzývavo promenáduje za hranicou doletu drevených šípov, netušiac, že poľovník na ňu mieri nabitou brokovnicou.

Chytil svoj pohár a pomaly si vložil do úst slanú olivu prepichnutú špáradlom. Zapil malým dúškom dezertného vína a čakal.

     Sofia si uvedomovala, že hrou na schovávačku chce z nej Alex vytiahnuť neuváženú reakciu a nabúrať kľud, pocitom viny a neistoty. Cítila sa ale príliš istá svojou pozíciou. Utešovala sa presvedčením, že bez ukradnutých kompromitujúcich dôkazov jej od Adama nehrozí žiadne nebezpečenstvo a vyslanie tohoto obávaného právnika je na efekt vypočítaným, ale predsa len zúfalým Adamovým výstrelom naslepo.

„Teda..., čo chce náš Adamko? Určite to bude niečo dôležité, keď si na to zvolil takéhoto  posla – sorry Alex, bez urážky,“ neodpustila si do neho zarýpať.

„Tak v tomto sa nemýlite, drahá Sofia. Je to dôležité, hlavne pre vás. Taktiež pre istého pána poslanca, pre vedúceho pracovníka VÚC, pre mnoho ďalších a jednému nebohému podnikateľovi je to už jedno,“ hovoril to tichým medovým hlasom. Ústa sa mu ešte usmievali, ale jeho pichľavé oči pritom hrozivo potemneli.

     Sofia sa nefalšovane zľakla. Prečítal jej to v pohľade. Sila vypovedaného nabrala na intenzite váhou oznamujúcej osoby s kreditom nebezpečného stratéga, čo má svoje výroky vždy podložené dôkazmi.

„Počúvaj mladý, ešte chvíľku nás ignoruj a ja ti garantujem, že z tadiaľto poletíš do piatich minút, len s tým srandovným motýlikom a holou riťou, bez nároku na výplatu!“ rozkričala sa na vystrašeného pikolíka, ktorý v snahe nerušiť túto dvojicu, pozabudol sledovať Sofiin, už pár minút prázdny, whiskový pohár.

     Táto reakcia Alexa utvrdila v presvedčení, že Sofia s plnou vážnosťou pochopila, čo jej chcel povedať a tým sa jeho dnešná misia mohla ukončiť. Prvé, zoznamovacie dejstvo sa po celý čas nieslo pevne v jeho réžii, záver gentlemansky prenechal jej improvizačným, hereckým schopnostiam.