philov svet

„Píííp, píííp,“ v Róbertovom vrecku ohlásil mobil prijatú sms.

„Doriti... Vanda... Celkom som zabudol,“ polohlasne zamrmlal, len tak pre seba, do hlučného virvaru preplnenej pivárne. Pozrel sa na hodinky a vzápätí ho zaplavil nepríjemný pocit okolo bránice, pochádzajúci z ohlasujúceho sa previnilého svedomia. Večera o deviatej. Ešte raz neveriacky mrkol na čas. Bolo päť minút po desiatej a on tu sedí slušne pripitý, s vyloženou nohou na drevenej lavici, v zajatí podgurážených kamarátov. Vylovil mobil z vrecka nohavíc a číta:

Ciao, brasko. Je u nas Simi a vyzera na to, ze neodide, kym neprides. Prides? Prid J

     Alex ležal na chrbte s klesajúcou erekciou a rukami za hlavou, krížom cez obrovskú posteľ. Miriamina či Michellina plavá hlava mu spočívala na chlpatom stehne a skúmavým pohľadom hypnotizovala tento proces.

“Máš niekde cigarety?” spýtala sa.

“Nefajčím.”

“A čo ten popolník na stole.”

“Je tam od  predvčera, keď som ešte fajčil.”

“Tak to tu ešte niekde niečo musí byť,” s nádejou v hlase odvetila.

“Všetky som vyhodil. Som dôkladný.”

“Na niečo si však zabudol…,  pán doktor,” vycerila dokonalý chrup a posunula sa o kúsok vyššie.

     Už som nezaspal. Spravil som si silnú kávu, nalial pomarančový džús a pustil telku. Prepínanie staníc mi dalo za pravdu, že televízny program o štvrtej ráno môže byť ešte horší ako v hlavnom vysielacom čase, čo bolo fakt zaujímavé a ťažko uveriteľné. Nechal som v tichosti bežať nejaký čiernobiely dokument o napadnutí Pearl Harbour a vymenil džús za kvapku dominikánskeho rumu.

Skúšam znova volať Adamovi. Ak to nezdvihne, tak o dvadsať minút k nemu vyrazím.

     Teo sedel v pracovni a púšťal si z diktafonu dookola rozhovor, ktorý nahral tajne pri obede s Červeným. Ten úhor Ondrej to celé zariadil tak, že všetka vina za zmanipulované tendre padá na jeho hlavu. Teraz, keď im tečie do topánok a vyšetrovaním by sa mohlo prísť na všakovaké podvody, sa milý pán poslanec zbavuje zodpovednosti. Boha…, že som sa na to dal. Kurva fix…, nechcem sa s ním ťahať za prsty, ale zas tak ľahko ma cez palubu neprehodí. Ale čo si budeš nahovárať, on má kamošov vo vláde a ty… digitálny, šuštiaci záznam nejakého rozhovoru. Tá slivovica má ale grády, začína  sa mi točiť hlava. A Červený ešte uvidí kto je to Theodor Friedman, boha mu jeho poslaneckého…

     Sofia rozdala inštrukcie bande právnikov vyciciavajúcej jej kontá a premýšľala s čím vytiahne Alex do boja. Zavolám rovno Adamovi, nech to dostane šťavu a rýchlejší spád, pomyslela si. Keď boj, tak boj. Do nory zaliezť nemienim. A keďže u nej nebýva ďaleko od myšlienky k činom, o chvíľu aj vyhľadala a vytočila jeho číslo.

“Číslo, ktoré voláte je momentálne…”

Tak zavolám tomu arogantnému Kramerovi, od ktorého by som sa najradšej dala pretiahnuť… Má niečo v sebe, čo ju neskutočne vzrušuje a živočišne priťahuje, napriek skutočnosti, že jej ide po krku.

A možno práve preto.