philov svet

„Kamoška nemôže. Príde so sestrou,“ odpovedal Alex na Adamovu otázku o jeho dnešnej spoločníčke.

„Sestra??? To nám môže zmeniť plány. Už si ju videl?“

„Kedy si mal rande naslepo?“, rýpol si Alex otázkou, veľmi dobre poznajúc Adamovu minulosť.

„Toto snáď nie je rande. Alebo mi niečo ušlo? Myslel som, že si ma sem vytiahol, užiť si...“

„Pokoj. Jasné... o nič nejde. Len to zo mňa tak vypadlo... hehehh

„Teda?“

„Nie, nevidel som ju. Je mladšia. A to je všetko, čo o nej viem.“

„Takže sestry... hmmm... myslíš, že pôjdu do štvorky? Sestry...???“

„Ešte si nevidel ani jednu... možno bude mladšia vyzerať ako spadnutý cirkus...“

„Poznám trochu tvoj vkus, takže ani sestra by nemala sklamať.“

Alex s Adamom sedeli na terase pred kaviarňou a čakajúc na súrodenecké duo, plánovali nastávajúci večer a keď pánboh dá, tak aj spoločnú noc vo štvorici.

Je to už skoro mesiac, čo sa od Adama odsťahovala Andrea k rodičom s tým, že svoj vzťah ku nemu si musí v pokoji premyslieť. Zasiahlo ho to nepripraveného, bol z toho zmätený a dosť rozhodený. Alex sa už naňho nemohol ďalej pozerať a tak zorganizoval tento večer, na ktorom sa mal Adam len zúčastniť, nič neriešiť a nechať všetkému voľný priebeh. Alex sa o všetko postaral.

„Jana nie je až taká super modelka, veď uvidíš, ale v posteli zatiaľ urobila všetko, na čo som len pomyslel“

„Myslíš, že to má v génoch aj mladšia?“

Nestihol odpovedať, lebo pri stole im odrazu vyrástli dve ženské postavy, z ktorých tá vyššia bola chudšia a vyzerala mladšie.

„Nazdar Alex,“ sklonila sa nad ním nižšia zo sesterskej dvojice a označkovala ho mokrým odtlačkom pier.

„Ahoj Džejn!“ Alex si spakruky utrel uslintané líce.

Štíhla, no trochu plochá dievčina s očami srnky Bambi sa uprene dívala na Adama. Jej pohľad prezrádzal všetko. Bolo až dojemné pozorovať, čo sa jej odzrkadľuje v tvári, z ktorej sa dalo čítať ako z diaľničného megaboardu. Bolo na ňom napísané niečo v duchu: “Áááno, áno, môžeš ma pretiahnuť, hoci aj hneď!“, alebo čosi tomu veľmi podobné.

Adam až v takom vytržení nebol, ale sklamaním sa to tiež nazvať nedalo. Až na tie prsia. Buď ich obe sestry zdedili po oteckovi, alebo po mamke, ktorú však tatko nabetón zbalil v nejakom atletickom klube, medzi bežkyňami na dlhé trate. Keď sa mladá dostatočne vynadívala na Adama z nadhľadu, hopsla do prúteného kresla vedľa neho a pokračovala v tejto bohumilej činnosti posediačky. Jana zatiaľ Alexovi prezradila, že má kľúče od neďalekej chaty, kam sa potom môžu spoločne presunúť.

Až neskôr došlo na vzájomné predstavovanie, ktoré prerušila čašníčka svojou prítomnosťou, flegmaticky očakávajúc ich objednávky. Dievčatá sa zhodli na bielom víne, Alex, keďže mal ešte šoférovať, sa uspokojil s Vineou a Adam si objednal fínsku vodku s pomarančovým džúsom, rovno dvojitú. Srnka Bambi sa v skutočnosti volala Danka a keď usúdila, že vyvaľovaním okáľov už viac informácií nezíska, zapojila do spoznávania svoj prostoreký jazyk a rozkošné ušká, na ktorých sa hompáľali strieborné náušnice veľkosti cyklistických kolies.

„Koľko máš rokov? Si slobodný? Máš pekné zuby. Odkiaľ si? Odkiaľ sa poznáš s mojou sestrou...?“

Adam len sedel, na perách mu pohrával jemný úsmev a v očiach sa usídlil pobavený, miestami trochu zdesený pohľad rodiča, pozorujúceho svoje dieťa pri zdolávaní preliezačky na detskom ihrisku. Kadencia vystreľovania otázok bola taká rýchla, že nemusel ani odpovedať. Maximálne mu to vyhovovalo. Keď konečne pochopila, že takýmto spôsobom sa nič nedozvie, zmenila taktiku na postupné zisťovanie len jedného faktu, pokiaľ naň nedostala akú takú odpoveď. Uspokojiť jej zvedavosť nebolo náročné, pretože ako obaja usúdili, jednalo sa o mimoriadne naivnú, síce veľmi peknú, no vskutku jednoduchú dievčinu. Po tom, čo Danku nakŕmili miestami až absurdnými informáciami, bol rad na A plus A, aby sa niečo dozvedeli o Janinom mladšom vydaní.

„Akú hudbu počúvaš?“

„Rytmusa,“ okamžite odznela jej hrdá odpoveď, na ktorú Adam zareagoval zdeseným: „Pre Kristove rany, to snáď nie!!!“, zamrmlaným popod nos.

„Tak daj od neho niečo...“

„To mám akože zaspievať?“

„Nó... môžeš aj zarecitovať... hehh... rozdiel ťažko rozpoz ...“

Nenechala Alexa ani dopovedať, rozpažila ruky a za orientálneho vytáčania dlaní, v rytme epileptického vlnenia trupu, spustila afektovaným hlasom:

„Vyjebáánáá zlatokóópkáá...“

Toto už počúvajúca trojica nevydržala a unisono vybuchla do frenetického rehotu, sprevádzaného Adamovým plieskaním paží o stehná a Alexovým nechápavým krútením hlavy sem a tam, ako pri pozeraní zrýchleného záznamu tenisového zápasu. Jana sa len prihlúplo smiala a cítila sa za mladšiu sestru dosť trápne. Pár vzdialených hostí a čašníčka uprene pozerali ich smerom, preto radšej znížili intenzitu hlasového prejavu na minimum. Danku toto urehotané ocenenie vôbec nevyviedlo z miery a pokračovala v šou, hľadajúc v pamäti ďalšie slová tohto skvostu slovenskej, populárnej hudby. Neviem, ako by to skončilo, nebyť telefónu, ktorý sa rozozvučal, oznamujúc prichádzajúci hovor.

„Áno miláčku..., čo robkáš? ... ja som už doma... nie ... to mi len hlasno hrá rádio...“, potom si Danka priložila prst ku ústam a veľavýznamne sa zatvárila, „aj ja ťa ľubkám miláčku...“

Alex niečo Janke hlasnejšie odpovedal, začo si vyslúžil Dankin zlostný pohľad so zdvihnutým prstom a zároveň jej pritom do mikrofónu odkvapkávali medové lži, určené priateľovi, ktorý sedel zrejme doma.

„Už ideš spinkať?... no dobre... uhmm... aj ja si už idem ľaškať ... no... no... a nech sa ti o mne niečo pekné sníva... aj ja... hej... no... dobre môj... pa... pa.. aj ja ťa ľubkám...“

Zaklapla mobil, odpila si z pohára a pozrela na Adama takým zamilovaným pohľadom, že to vyzeralo, akoby sa poľubkaný miláčik nasťahoval priamo do neho.

„Kto to bol? Maťo?“ vyzvedala Jana.

„Uhm.“

„Načo ho oblbuješ, keď ho neľúbiš?“, opýtala sa staršia sestra a pozrela na Danku nechápavým pohľadom idiota, sledujúceho debatu o difúzii koloidných suspenzií.

„No, neľúbim..., ale mám ho rada.“

„Ruda zase ľúbim, ale nie je ku mne taký dobrý ako Maťo“, ozrejmila všetkým svoje city k jednému aj druhému frajerovi.

Zrazu si uvedomila, že Rudo jej dnes večer ešte nevolal, čo pokladala z jeho strany za nehorázne ignoranstvo a hneď sa to rozhodla napraviť. Zavolá mu sama, aby ju potom v intímnych chvíľach nevyrušil.

Rudo bol asi menej naivný ako Maťo, pretože okamžite spoznal, že jeho milovaná Danka sa nenachádza v svojej izbe, ale niekde v podniku, čo jej aj s patričnou nevôľou dal najavo.

„Ale Rudo... no dobre... ma sestra vytiahla na chvíľu von... sa chce o niečom porozprávať... niééé... aléé... ti hovorím, že so sestrou... jeme pizzu... sme tu len my dve... neveríš?“

„Že, prečo som klamala? Ale, zlatko... som ťa nechcela oklamať... niéé.. čóó... aby si nežiarlil, lebo nemáš prečo... no dobre... veď som ti povedala, že so sestrou... s a m é... čo mi neveríš?

Danka prevracala oči, snažiac sa nahovoriť ortodoxného kresťana, aby konvertoval na islam, lebo biblia tak prikazuje.

Asi nepochodila. Skončilo to tým, že sa s ňou vraj rozišiel a zavesil. Chvíľu akoby zvažovala, čo to pre ňu znamená, potom si odpila z vína (dopíjala už šieste deci) a zaľúbene sa usmiala na Adama. Jej očarený pohľad prerušil znovu zvuk telefónu. Ako vyplynulo z ďalšieho, Rudo sa rozhodol to nevzdať len tak ľahko a chcel ešte niečo dodať.

„No dobre... hej... sa ti ospravedlňujem... nie... čó? Fakt..., ti hovorím... sedím so sestrou na pici...“

„A my sedíme na klobáse...hehehh,“ zakontroval so smiechom Adam, no len tak, aby ho Rudo s čerstvo pučiacimi parohami nepočul, „a niekto si musí dobre sedieť na vedení, aby jej to celé zožral...“ dodal už otočený k Alexovi.

Danka však okolie nevnímala a naďalej sa snažila presvedčiť frajera o svojej vernosti a nevinnosti. Dokonca dala telefón sestre, aby neveriaceho Ruda presvedčila ona, keď si dovolil o jej úprimnosti pochybovať. Nakoniec sa zdalo, že to tej mladej klamárke vyšlo a po vypití ešte jednej rundy, sa spoločne vybrali autom na chatu.

Na predných sedadlách sedeli Alex s Janou, pokračujúc v dôvernom obchytkávaní, ktoré začalo v kaviarni a Adam zakotvil s Danou vzadu. Tá sa k nemu privinula ako pijavica a v momente, keď vyrazili, jej znovu zazvonil mobil. Rudovi asi stále vŕtalo hlavou, kde sa mu fláka frajerka, a tak sa ju rozhodol bombardovať svojimi výčitkami, otázkami a hrozbami. S tým rozchodom to teda nemyslel celkom vážne. Danka si majetnícky pritiahla Adamovu ruku do rozkroku a sladkým hlasom ubezpečovala nešťastníka pri slúchadle, že ide taxíkom domov, a že by si už mal tiež ľahnúť a nevymýšľať nezmyselné konšpirácie. Pri sťahovaní zipsu na Adamových rifliach, kŕmila milého Rudka sladkými rečičkami o svojej nekonečnej láske a posielala mu horúce bozky všade tam, kde to má najradšej. Po skončení hovoru ich hneď aj zrealizovala, a to na najbližšom objekte, vyskočenom z nohavíc jej suseda. Auto medzitým uháňalo nočným lesom do neďalekej chatovej oblasti.