philov svet

     Andrea vošla do kancelárie a prvé čo uvidela, bola váza plná červených ruží postavená na pracovnom stole. Tak preto tie zvedavé pohľady kolegov a kolegýň pri jej príchode do práce a tiché šuškanie vo chvíli, keď k nim bola otočená chrbtom. Jedine Ivona k nej s hlukom vtrhla vo chvíli, keď pátrala po odosielateľovi, ktorý určite zanechal nejaký odkaz.

„Nóóó..., niekto tu zavádza maniere filmových hviez. Nebudeš ty nová Grace Kelly a odosielateľom niekto ako monacké knieža Rainier? Už som ich spočítala, keď ich priniesol poslíček - pre slečnu Andrejku – presne dvadsaťpäť nádherných, krvavočervených ruží. Prvotriedna kvalita!“

„Ale ja.... Kedy to došlo? A je to vôbec pre mňa?“

„Pozri sa pusinka, si tu jediná Andrea a odkedy tu pracujem – to už bude dobrých desať rokov – tak kvety priniesli len dva krát. Raz, keď náš milovaný šéf zabudol na meniny svojej pravej ruky – sekretárky Milky - už u nás nepracuje. Vtedy to núdzovo vyriešil expresnou kvetinovou donáškou a druhú kyticu doručili Elenke, od jej vtedy ešte manžela, keď si liečil zlé svedomie – napriek tomu ich do pol roka rozviedli. A ty srdiečko patríš do akej skupiny?“ so zle zakrývanou závisťou vyzvedala všetečná kolegyňa a dala by neviem čo za možnosť, prečítať si priložený list.

     Mojito bolo otrasne presladené a pretože na moju žiadosť v ňom absentoval aj alkohol (strasti šoférovania), veľa som z neho nemal. Nike na rozdiel odo mňa jej alkoholický drink chutil - s rozkošou ho cuckala a hádzala na mňa veľavýznamné pohľady. Horúci, sparný večer sedel nad rozpáleným mestom a spotení obyvatelia s vyprahnutými hrdlami sa húfne zliezali do letných kaviarenských záhrad, uhasiť nekonečný smäd - každý po svojom. Tvorili sme akúsi homogénnu masu pripmínajúcu pôrodnícke oddelenie plné kojencov prisatých k matkiným prsníkom. Čašníci lietali ako počas exhibície vojenských stíhačiek - napojiť však naraz toľko suchých hrdiel, nebolo v ich silách. Zapil som tú sladkú žbrndu pohárom minerálky, zaplatil a potom nám už nič nebránilo po kratšej jazde lesom, vrhnúť naše rozhorúčené telá do osviežujúcej vody jazera, s hladinou.ako benátske zrkadlo. Nika v momente strhla zo seba jednoduché letné šaty a pretože si pod ne fakt nič nezobrala, bežala v ústrety vodnému živlu prvá. Ako tak opálenými nohami rozrážala pokojnú vodu v červenkastom svetle zapadajúceho slnka – svietil jej pevný guľatý zadok nad hladinou ako belavý mesiac v splne. Ponorený a obalený osviežujúcou tekutinou som priamo cítil, že slaný pot mi strháva voda do jazerných hlbín a s ním odchádza aj celodenný lepkavý pocit únavy. Šero hustlo a ja som čím ďalej, tým menej rozoznával detaily na striedavo sa ponárajúcej a vynárajúcej hlave perfektným štýlom plávajúcej Niky.

„Richard, preboha – tu niečo veľké pláva!!!“

     Fľaša sa s hrkotom točila na špinavej podlahe dreveného zrubu sledovaná piatimi pármi podnapitých očí zoskupených do kruhu. Vlado – osemnásťročný mladík sediaci v tureckom sede – sa neprítomne usmieval a pokyvkával hlavou do akéhosi zvláštneho rytmu, až mu fialovooranžové číro lietalo z boka na bok. Mal ne sebe len slipy a veľký medailón zavesený na koženej šnúrke, ktorý mu pri knísaní dopredu a dozadu narážal na trčiace rebrá s pod bledej pokožky. Paty na tom bola s nahotou celkom fajn – uvedomiac si, že úlohou v tejto hre bude čo najskôr zbaviť druhých ošatenia, sa na to patrične obliekla. Provokatérka Simi pri svojom exibicionizme brala vyzliekanie skôr ako odmenu a už dlhší čas sa usilovne snažila, aby jej nahé prsia boli stále v pohybe a pútali pozornosť oboch chalanov v kruhu. Monike – najmladšej zo skupinky – nedávno mala pätnásť -  sa spolu s fľašou krútila celá miestnosť, ale to jej vôbec nebránilo usrkávať neprestajne z pohára naplneného do jednej tretiny citrusovým fernetom. Po nesplnených úlohách na nej ostali len oranžové nohavičky s macíkovým vzorom a o číslo väčšia posprsenka s molitanovými vypchávkami A nakoniec Tono – dobre stavaný sedemnásťročný puberťák s vyholenou hlavou – vyvaľoval oči na Simine dvojky a pritom usilovne skrýval vzrušenie prekladaním a všemožným natáčaním svalnatých nôh.

„Simi, musíš si nechať od Vlada jednu minútu ladiť Fun rádio na svojich bradavkách,“ vymyslel úlohu nadržaný Tono a želal si byť teraz na Vladovom mieste.

Vlado sa prestal kývať a neprítomný úškrn mu prešiel do širokého, ďasná odhaľujúceho usmevu. Podvedome si začal šúchať prostredník s ukazovákom o palec na pravej ruke a  podopierajúc ľavou sa chystal vstať. Množstvo vypitého alkoholu mu postupne prechádzalo do hlavy, ktorá naberala na váhe a koordinácia pohybov mu už tieť veľa nehovorila. Keď už stál na ako tak vyrovnaných nohách – síce ešte v hlbokom predklone – stratil balans a pristál rozčapený na prekvapenej Paty. Nakopnutá fľaša sa odkotúľala pod posteľ, kde spal spoločensky unavený Miro – šestnásťročný gitarista školskej skupiny „Dračí dych“. Vladovi sa nová poloha na ležiacej Paty akosi zapáčila, alebo sa len nevládal zodvihnúť, dosť na tom, že splnenie úlohy na všetko odhodlanej Simi s natrčenými prsiami, bolo v nedohľadne.

„Povedal pán – urobil sám,“ prisunul sa Tono ku sklamanej Simi a na jej neskrývanú radosť, začal suplovať indisponovaného Vlada. Osamotená Monika si zrazu s hrôzou uvedomila, že jej zo žalúdka putuje pracne skonzumovaný Fernet spolu zo žlčou a opečenou klobásou naspäť cez pažerák z tela von a tak sa rozbehla ku prvým dverám, čo zbadala. Náhla zmena polohy vnútorných zažívacích orgánov a na alkohol nezvyknutý organizmus, vypudili nežiadúci obsah žalúdka na spiaceho Mira, nečakajúc na presun do vhodnejšieho prostredia.

Pol štvrtej ráno – game over.