philov svet

„Už to nevydržím! Môžem prísť? Niekomu to musím povedať!!!“ zúfalo zahučal.

Adam ležal nahý, krížom cez francúzsku posteľ v Andreinej spálni a ...

Dá sa to aj inak...

S kľudom lovca na postriežke sledoval svoju vyhliadnutú obeť, ktorá sa vyzývavo promenáduje za hranicou doletu drevených šípov, netušiac, že poľovník na ňu mieri nabitou brokovnicou.

V tomto upršanom a ospalom počasí by taký oddych prišiel vhod. Buď len tak posedieť, alebo sa po dobrom obede natiahnuť na pohodlnú pohovku. Vytiahol som pre vás niečo z mojej staršej kuchyne.

Alex jej pobavene hľadel priamo do očí a uvedomoval si, že táto chvíľa má pre ďalší priebeh ich vzťahu zásadný význam.

Mäso sa musí na jazyku rozpadávať, nadýchané knedle nesmú byť záťažou pre žalúdok a celková úprava by mala aspoň náznakom pripomínať krajinu videnú očami Renoira. Láska sice prechádza cez žalúdok, ale prvé konzumujú oči.

Dnes sa Phil zahrá na Philantropa – to znamená, že vás obdarujem krátkou rekapituláciou už celkom statočne rozkošatenáho blogpríbehu. Je určená všetkým, ktorí sa stratili v spleti mojich myšlienkových pochodov, momentálnych nálad, uletenej mysle a všetko dokopy spájajúcom príbehu, jemne líznutom kriminálnou zápletkou.

„Ágika,“ povedal a žmurkol na neho, „sekol som ju, ešte keď chodila na zdravku. Mal si ju vidieť vtedy. Prsia mala skoro také ako teraz, ale to ostatné bolo o polovicu menšie. Stále rada rozprávala.“