Zapálil som si fajku, pohodlne natiahol nohy pred seba a nahodil chápavý pohľad fenky bernardína, pozorujúcej svoje roztopášne potomstvo pri nevinnej hre.
Po dlhšej dobe som sa stretol v meste so známou - občas zájdeme na kávu, len tak posedieť.
„......., no čo na to povieš?“ zachytil som záverečnú otázku, práve včas na zmenu výrazu tváre a adekvátnu reakciu, ináč by mi znova prišla na to, že nemám absolútnej potuchy, o čom mi tu po celý čas vykladá a duchom som niekde celkom inde.
„Tak na to nemám slov,“ použil som jednu zo základných odpovedí, ktoré väčšinou vytiahnem vo chvíli, keď nemám naporúdzi nielen vhodné slová ako odpoveď, ale ani nejasnú predstavu o práve pretriasanej téme. Mená kamarátok, aj keď ich nie je zas toľko, sa mi večne pletú a niekedy sa opýtam s predstieraným záujmom na akúsi banálnu príhodu z minulosti, bohužiaľ so zle zaradenou hlavnou predstaviteľkou, čo ma usvedčí z nehorázneho ignoranstva a bagatelizovania zásadných otázok, keď už nie vesmíru, tak ľudstva ako takého určite. Po týchto skúsenostiach sa pýtam čoraz menej a nesnažím sa ani budiť dojem, že citové problémy jej priateliek s ich manželmi – poväčšinou maniodepresívnymi egocentrikmi – trápia moju vcelku spokojnú dušu.
„A to som ti ešte nepovedala, že.....“, jej ústa pokračovali plynulo ďalej v opise nejakej udalosti a mne sa v hlave znova rozhostilo príjemné prázdno, zbavené akéhokoľvek vplyvu okolitého sveta.
Mám rád jej príjemný, trocha hlbšie položený hlas, súmernú tvár s pekne krojenými perami – spodnú má rozkošne ohrnutú, krčiaci noštek s jemnými krídlami obočia, čo sa tak zmyselne rozmávajú nad mandľovými hnedými očami, keď vo vnútri silne prežíva práve vyrieknuté udalosti. Bafkám si fajku a baví ma pozorovať obraz jej tváre, mimiku oduševneného rozprávača s presvedčivým podávaním historiek, ktoré ma však vôbec nevedia zaujať svojim obsahom.
Koľko krát sa pristihnete, že s niekým sedíte, je vám celkom fajn, tvoríte pre okolitých nezainteresovaných pozorovateľov diskutujúcu kompaktnú dvojicu, relaxujete a pritom sa vaše svety a myšlienkové pochody nachádzajú v odlišných dimenziách?
Siesta
09.08.2006 08:33:39
V tomto upršanom a ospalom počasí by taký oddych prišiel vhod. Buď len tak posedieť, alebo sa po dobrom obede natiahnuť na pohodlnú pohovku. Vytiahol som pre vás niečo z mojej staršej kuchyne.
Komentáre
az som sa zahanbila
phil
:)
:o))
hmmmm
lenže na rozdiel od phila, moja kamarátka vôbec nemá príjemný hlas, tak som sa pri nej nemohla preradiť do inej dimenzie....no hrôza...
ale koniec-koncov, je to moja kamarátka, musím ju vypočuť:)