philov svet

„Tak poďme na to,“ zahájil Alex pracovnú časť večerného posedenia.

„Siegel je mŕtvy a nezomrel v posteli na infarkt. Z ixypsilon možností, prečo otrčil kopytá, sa budeme na rozdiel od polície zaoberať len jednou, a to - súvisiacou s odcudzenými materiálmi. Pokiaľ bol dôvod jeho umlčania tak dôležitý, že sa niekto nerozpakuje vraždiť - a nebol to manžel jeho milenky - potom môže čakať náš Adam tiež určité problémy.“

„Do čoho ma ten debil zatiahol?“

„O mŕtvych len dobre,“ automaticky mi vypadla z úst zaužívaná replika.

„Na toho mŕtveho intrigána sa môžem z vysoka vykašľať – tomu je už všetko jedno. Možno si práve teraz s Luciferom prihrieva v kotli nejakého nešťastníka bez konexií. Ten si aj v pekle nájde spojencov,“ vylial si nešťastnú dušu Adam.

„Chlapi..., k veci. Kde máš ten dynamit?“ vrátil Alex rozhovor k riešenému problému.

„?“ Aha...! V bankovom trezore.“

„Nejaké kópie?“

„Uhmm.“

„Kde?“

„Doma.“

„Kde doma?“

„V šatníku mám zamurovaný šikovný trezor. Je tam zbraň, nejaké prachy a cennosti. LWS-ka s dvojplášťovou konštrukciou a mechanickou kódovou kombináciou, ak ti to niečo hovorí.“

„Ja mám SBW-čku, plný pancier, kľúč aj mechanika.“

„Nechcete s tým prestať? KDH-čko, SDĽ-ka a čojaviemčo. Nerozumiem vám ani za mak. Ja mám tu doma tiež niečo a viem akurát, že je to čierne a keď vytočím správnu kombináciu – sezam sa otvorí,“ zasiahol som do odborne vedenej diskusie.

„Ja zase neuvarím takú dobrú večeru,“ ukľudnil ma Alex.

„Dobre chlapci, pokiaľ si tu budete vymieňať duchaplné komplimenty, skočím po tie kópie domov. Nemalo by mi to dlho trvať,“ oznámil Adam s mobilom v ruke, objednávajúc si taxík.

„Dobrý nápad. Rád by som sa konečne pozrel na to, čomu vlastne čelíme. Síce..., oficiálne ešte Adamov advokát nie som...“

„Dúfam, že si ťa budem môcť dovoliť. O tvojich palmáre kolujú hrôzostrašné historky.“

„Pokiaľ si zbraňou z tvojho trezoru neprevŕtal Sieglovi hrudný kôš a nepatríš medzi nafutrovaných vládnych politikov, alebo ich koňov – čo si to môžu dovoliť - tak sa nemáš čoho báť. Dohodneme sa na prijateľnej cene. A máš tiež najlepšie odporúčanie od nášho spoločného kamaráta. Viem byť nehorázne drahý, to je pravda, ale tí hajzlíci ma práve preto žerú. Za svoje prachy však vždy dostanú to, čo si zaplatia. Videl si už kozu s nadutým vemenom, bľačiecu od bolesti, aby ju podojili? Tak to presne s nimi robím.“

     Adam nadiktoval dispečerke moju adresu, dopil brandy a položil na okraj popolníka nedofajčenú havanu.

„O chvíľu som naspäť,“ zavolal od dverí nevediac ešte, ako veľmi sa mýli.

     Vanda sa vracala domov celá rozjarená z návalu nových citov, ktoré práve prežívala. Bola ako opitá. Nie že by videla dvojmo, ale všetko jej akosi plávalo pred očami. Veci sa jej zdali krajšie, ľudia šťastnejší, slnko svietilo jasnejšie a na perách jej pohrával zasnený úsmev. Stretla suseda s pavúkom na ruke a synčekom na preliezačke ako sedí na lavičke a číta noviny. Malému zatiaľ hrozil trikrát pád z poldruhametrovej výšky a jedno vybitie zubov o železnú tyčku. Nakoniec ale tak, ako to len deti dokážu, všetko s prehľadom vybalansoval. Potetovaný otecko zatiaľ preštudoval výsledky majstrovstiev sveta vo futbale a nezaťažoval si zbytočne nervový systém nejakými hlúpymi obavami o chapcove zdravie.

„Dobrý deň. Ahoj Jarko,“ pozdravila suseda a s radosťou zistila, že si pamätá chlapcovo meno.

„Ahóóój teta, ukážem ti parašutisti-stický skok,“ odvážne sa pustil rukami preliezačky a chystal sa skočiť.

„Niééé, počkaj!!!“ zakričala Vanda a dvoma dlhými skokmi bola pod kovovou konštrukciou, práve vo chvíli, keď sa malý loptoš odrazil a vzápätí plachtil vzduchom. Vysoké podpätky a nerovný terén spôsobili, že síce fagana zachytila, ale stratila rovnováhu a obaja sa zosypali na zem.

     Buchotom vyrušený rodič zodvihol oči od novín, nechápavo sa zahľadel na Vandu ako sa váľa s jeho synom na zemi a sucho skonštatoval:

„Vy dvaja si nejako náramne rozumiete. Nie ste už – bez urážky - trochu stará pre môjho syna? A matku už tiež jednu mal. So ženami nám to nefunguje - iba čo si zašpiníte ten bedrový pás okolo bokov.“