philov svet

     Už vidím ako sa pri tom neveriacky ksichtíte. Niektorým možno prebehne mráz po chrbte. No možno sa nájde aj duša spriaznená. Väčšina z vás si však určite veľavýznamne poklope na čelo a bez ďalšieho skúmania ma označí za exhibicionistického masochistu. Ale ja ich fakt môžem. Dokonca je mi šuma fuk, či sa jedná o muža, alebo ženu, kto sa mi hrabe v ústnej dutine. V tomto ohľade som takpovediac bi...

     Už samotný príchod do aseptického prostredia čakárne s kvílivým zvukom zavýjajúcej turbínky ma upokojuje. Všimli ste si, že u zubára sa nerozpráva? A nielen priamo v ošetrovni počas lekárskeho zásahu. Väčšina čakajúcich pacientov sa natoľko vžíva do kože ošetrovaného a solidárne preciťuje jeho pocity, že pri tom podvedome zatína zuby a na nejakú jalovú konverzáciu, nebodaj hlúpe otravovanie ostatných spolutrpiteľov ani nepomysli Toľko pochopenia a ľudskej spolupatričnosti sa v dnešnej dobe len tak nevidí. Altruizmus je priam hmatateľný a intenzívne sála z tvárí budúcich ošetrovaných. Predstavte si tento model správania sa na ulici. Takou empatiou to tam nerozvoniava ani počas Vianoc, či Silvestrovského ohňostroja. Ale o tom snáď niekedy neskôr. Poďme späť do čakárne. Krátim si v nej chvíľu čítaním, alebo ešte častejšie pozorovaním neverbálnych prejavov jej osadenstva. Súcitné pohľady rovnako postihnutých, preciťovanie strachu, obáv a hlavne nádejí vkladaných do človeka v bielom plášti hustnú so stále pribúdajúcimi príchodzími. Väčšine už bolesť nekriví ustarostenú tvár, pretože pod návalom iných emócií nezostalo pre ňu jednoducho miesto. No tá častejšie len prefíkane odkráčala za roh ako spojenec nášho slabšieho ja, aby nás zmiatla a vyvolala falošnú ilúziu, že je všetko v poriadku a nás už nič nebolí. Platí to však výlučne pre oblasť čakárne. Ak tomu nutkavému pocitu uveríme a nehrdinsky až zbabelo odkráčame, bolesť si nás vonku nájde, labužnícky vychutná a zaženie nazad. Počas tejto hry, môžeme pripomínať ľudské jojo, ktoré donekonečna putuje po šnúrke sebaklamu na vzdialenosť, akú nám vymedzí prah našej bolestivosti. Ku autu a späť? Domov a späť? Domov a v noci na pohotovosť? Variant je nekonečne.

     Ja som našťastie túto hru na veveričku v bubne pochopil už v rannej mladosti a prestal bojovať vopred prehratý boj s nevyhnutnosťou a samým sebou. Určitou mierou sa paradoxne na dôvere k zubárom podpísali návštevy koncentračných táborov a neskôr aj film Maratónec so skvelým Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. Praktiky mučenia doktora Mengeleho na jednom z najcitlivejších miest ľudského tela, vynucovanie priznaní a udaní nevinných ľudí deštruktívnymi zásahmi do chrupu za účelom spôsobiť čo najväčšiu bolesť a hrdinstvo mučených, odolávajúcich týmto atakom, mi zubné ošetrenie u milého, známeho zubára posunulo do polohy jarnej vidieckej selanky. Dôveru s akou sa zverujem rukám týchto zručných remeselníkov a šamanov medicíny, som u seba vyšperkoval k dokonalosti. V uponáhľanom víre života pendlujúc od jednania k schôdzi, rozčuľovania sa nad neschopnosťou zamestnancov a následným hasením problémov, ma čas strávený v pohodlnom zubárskom kresle nekompromisne vytrhne z tohto zapeklitého bludného kruhu. Pretože tu som ja ten, ktorý sa musí prispôsobiť bez možnosti aktívneho prístupu k môjmu stomatologickému problému. Dátum a čas ošetrenia je axiomaticky daný a do činnosti zubára s prapodivnými inštrumentami a chemikáliami by som si v živote nedovolil zasahovať nejakými zaručenými radami. S fatálnou odovzdanosťou sa uložím do anatomicky tvarovaného kresla, viac ležiac ako sediac a poslušne odhalím vnútro mojej, niektorými ľuďmi označovanej, nevymáchanej huby. Profesionalita prostredia, isté pohyby lekára, ktorému s ľahkosťou a rutinou asistuje sestrička majú na mňa upokojujúci účinok a ja začínam relaxovať s vedomím, že mi chcú dobre a snažia sa pomôcť. Veď ich za to v konečnom dôsledku platím. Prestávam vnímať detaily úkonov, ktoré na mne títo equilibristi praktikujú a ponáram sa do vlastnej ríše fantázie. V tejto polohe mi napadli rôzne dobré myšlienky, mnohé však zostali zabudnuté, pretože som ich nemal ako zaznamenať a s ústami plných nástrojov z chirurgickej ocele sa dali len ťažko reprodukovať pracujúcim zdravotníkom.

     Až sa jedného dňa stalo to, čo  dosť prekvapilo aj mňa, ale ešte viacej môjho zubára. Ponorený do vlastných myšlienok a zubárskeho kresla v takmer vodorovnej polohe, som počas lekárovej krátkej neprítomnosti, s monotónne chrčiacou odsávačkou v  ústach, zaspal. Chrápanie zmiešané so zvukom čerpaných slín z ústnej dutiny sa odrážalo od nerezových inštrumentov a smaltovaných plôch zariadenia ordinácie do priestoru čakárne. Chrrr... chrrr... chrrr...