philov svet

     Hlavná železničná stanica. Starček a starenka obťažkaní kuframi a taškami chcú nastúpiť do vlaku. Nerozhodne stoja pred schodíkmi. V tom odkiaľsi prifrčia dvaja mládenci zo slovami: „My vám pomôžeme,“ schytia batožinu a hor sa s ňou do vlaku. Položia ju k sedadlám a vzápätí sa strácajú z dohľadu niekde na peróne.

     Neskôr, táto dvojica v rokoch, už pohodlne usadená oproti sebe, deliac sa o jednu fľašku, malými dúškami popíja minerálku. Pozerajú na seba tak láskavo, že človek nemusí byť psychológom, aby čítal v ich dušiach. Nemý koncert zaľúbených pohľadov, biele hlavy naklonené k sebe, občas nežné pohladenie po vráskavej ruke toho druhého.

„Kontrola cestovných lístkov, prosím,“ mladá sprievodkyňa zastane pri sympatickej dvojici a s úsmevom skontroluje lístky.

     Odložiť si ich však už nemajú kam. „Šikovní“ mládenci sa odmenili za službičku potiahnutím starkých peňaženky. Ešte tomu nemôžu uveriť a tak len ticho prehľadávajú batožinu. Zbytočne. Nám okolosediacim to začalo byť jasné skôr, im to došlo až po márnom prezretí každučkej tašky. Trpké poznanie. Človek by bol očakával hnev, rozhorčenie, možno výčitky jedného druhému za nepozornosť. Mnohí by sme sa nechali ľutovať okolím a sťažovali na krutý osud, či nepodarenú mládež, čo nemá rešpekt ani pred šedinami. 

     Dialo sa však niečo iné.

     Napriek tomu, že prišli o peniaze a svoje doklady, nezačali hneď bedákať ani sa nepokúšali vrátiť rozliate mlieko späť do hrnca. Povedali to mladej sprievodkyni, ktorá im poradila aby to nahlásili pri výstupe z vlaku na železničnej stanici. Nič iné sa v uháňajúcom rýchliku už robiť nedalo.

     Nenápadne som ich pozoroval. Napriek stopám času vyrytých na tvárach mali veľmi pekné črty, dokonca sa mi zdalo, že sa trochu podobajú. Vo vlaku zaplnenom do posledného miesta, boli neprehliadnuteľní. Držiac sa za ruky o niečom ticho hovorili. Láskavými modrými očami vyblednutými časom hľadeli nežne na seba a spoločne prekonávali nepriazeň osudu. Mali jeden druhého. Dodávalo im to veľkú silu.

     V stredu je najdlhší stránkový deň v týždni a v nasledujúcu aj sviatok zaľúbených. Neviem či táto dvojica má v tento deň nejaké plány s oslavami, možno ho však pre nespratníkov bude musieť stráviť vybavovaním nových dokladov na úradoch. Lásku si však prejavujú dennodenne v dobrom i zlom, tak ako tisícky iných. A pokiaľ si na Valentína vo víre povinností nebudú špeciálne dokazovať ako veľmi má jeden druhého rád, ich vzťahom to určite neotrasie. Oni o tom vedia a cítia to. Žijú tak a je to na nich aj vidieť.