philov svet

     Dnes som si uvedomil, že toto bola moja druhá zimná sezóna v živote, počítané od 5-tich rokov,  čo som nestál na lyžiach. Nechcem však písať o končiacej zime a radovánkach s ňou spojených, ani o tom, prečo som sa nedostal na lyžiarske svahy.

     Rozmýšľal som, prečo sa nám ľuďom niektoré veci daria v živote ľahšie, a niektoré, o ktoré do úmoru usilujeme, sa nie a nie podariť.

     Tá zimná nostalgia mi pripomenula situáciu, ktorá mi s asi nutným odstupom času, pomohla niečo si uvedomiť.

     Kamarátov vtedy ešte malý štvorročný syn sa chystal spolu s druhým rovnako starým škôlkárom prvý krát na lyže. Lyže mali obuté na nohách, nemotorne ťapkali po zasneženej príjazdovej ceste ku svahu a za nimi - početné rodičovské zázemie.

„Ty, Peťo, to je ale veľký kopec,“ hovorí  malý Riško.

„No a čo, vieš ako rýchlo poletíme dolu?“

„Ale ja som ešte nelyžoval.“

„Však to nič nie je,“ lakonicky poznamenal podarený kamošov syn.

To som už zbystril pozornosť.

„Ty si sa už lyžoval?“ vyzvedal malý Riško

„Ešte nie,“ prehovorila z neho detská pravdovravnosť, „ale ja sa viem lyžovať!“ dokončil odpoveď s rozhodnosťou, ktorá nestrpela pochybnosti.

„Však to nič nie je, uvidíš,“ zaklincoval a ja som sa pozrúc na manželku pridusene rehotal do lyžiarskej rukavice, aby som nezranil malú detskú dušičku.

     Riško s Peťkom, dve guľky v otepľovačkách išli bok po boku v ústrety novému zážitku.

     Po troch dňoch na veľké prekvapenie nás všetkých, mnohých lyžiarov, vlekárov nevinímajúc vozil sa Peťo sám na detskom vleku, vytáčal v pluhu ťarbavé oblúčiky, kým Rišo ešte len uviazaný na otcovom lane zvládal prvotnú stabilitu na lyžiach.

Pointa?

     Bohorovnosť s akou cítil tento malý fagan, že vie lyžovať, nepripúšťala žiadne pochybnosti. Veril proste, že je to tak. Postavil sa na lyže a bolo to. Samozrejme, že zo začiatku padal a vstával a padal a vstával.... Nezamýšľal sa však nad tým, on lyžoval. O pár dní sme aj my ostatní pochopili o čom hovoril.

     Všetko je v nás. Chýba nám však niekedy ľahkosť bytia a brzdia pochybnosti, aby sme dokázali „veľké veci“.