philov svet

          Bol ako sud plný pušného prachu. Stačila malá iskra a bááác. Ako je Boh nad ním, nechcel takto vybuchnúť. Prskal jedovaté slová a zároveň strácal sebaúctu. Zdesene počúval sám seba čo hovorí. Vlak sa však dal do pohybu. Za lokomotívou bolo zapojených množstvo vozňov do prasknutia zaplnených potláčaným hnevom a zúfalstvom. Ťažký náklad. Rozbehnutá súprava nereagovala na brzdenie rušňovodiča. Nemohol to zastaviť. A nakoniec, musel si priznať, že to na chvíľu ani veľmi nechcel. Nechcel však ani tak besniaco reagovať. Bolo v tom čosi fatálne. Niečo v ňom, čo nevedel ovládnuť. Tento nedostatok sebakontroly v ňom vyvolal.... (doplní si každý sám)

Určite sa Vám to niekedy stalo. Väčšinou Vás vie takto vytočiť len niekto blízky, niekto na kom Vám vlastne záleží.

Výstup, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto článku sa odohral už veľmi dávno, všetko je zabudnuté akoby sa nič nestalo. Ja to však v sebe nosím a napriek tomu, že som človek, ktorý si vie uznať, kedy to prestrelil,  za toto som sa neospravedlnil. Aj keď sa to už odo mňa neočakáva, robim tak teraz.

Prepáč, otec