philov svet

     Adam sa zhnusene pozrel na rozčapenú Sofiu s roztiahnutými nohami a ovísajúcimi prsiami ako nastavuje alkoholom opuchnutú tvár pripekajúcemu poludňajšiemu slnku. Ona je teda riadny nezmar, pomyslel si na margo jej včerajšieho alkoholického úletu a dnešnou premenou, ktorá okrem krvou podliatych očí a odutej tváre, neniesla žiadne stopy klasickej opice, akou by po takomto výkone on určite trpel. Ani neustále sa kolísajúca loď ju vonkoncom nevyvádzala z rovnováhy a u Adama narastalo šialené presvedčenie z oblasti sci-fi, že tá beštia má v hlave implantovaný miniatúrny gyroskop. Dokonca má ešte chuť na Martini! Preháňa ma tu ako malého Jardu a včerajšok ani nespomenula. O nejakej ľútosti, alebo nebodaj hanbe, ani nehovoriac.

„Kde sú tie rozmaznané decká?“ spýtala sa hneď po vyzunknutí plného pohára minerálky a zistení, že sa jej nikto nepletie pod nohy.

„Zbalili sa a odišli,“ s kľudom angličana odvetil Adam a utieral si nos do servítky.

„Nadobro?“ s veselým údivom sa potešila Sofia.

„Vyzerali tak,“ prisvedčil.

„Takže máme celú loď len pre seba, drahúšik?“ spevavo zatiahla prepitým hlasom a Adamovi navreli na čeľusti svaly ako lodné povrazy.

„To pitie mi sem dones s kopou ľadu, nejaká som rozhorúčená,“ pokračovala veselým tónom.

     Ani sa ti nečudujem. Vidina bronzovej pokožky ti zatemňuje mozog. Kto to kedy videl aby sa na pravé poludnie slnilo na horúcom jadranskom slnku s hlavou ešte omámenou zo včerajšieho žúru, rozmýšľal Adam, ale nepovedal už ani slovo. Jeho márne presviedčanie o nie príliš vhodnom nápade, vycapiť sa takto na slnko, sa stretlo len s podráždeným zavrčaním a odpoveďou, že odkedy je plnoletá, o svojich rozhodnutiach nemieni s nikým polemizovať.

„V poriadku. Však ja ti ten drink niečím vylepším,“ mrmlal si popod nos a zároveň v ňom rástlo odhodlanie.

     Z lekárničky vybral Rohypnol a vytlačil spomedzi ostatných jednu drobnučkú tabletu, ktorú roztlačil malou lyžičkou na prášok. Ten vsypal do vermútu a poriadne ho zamiešal. Do pohára vložil ešte tri kocky ľadu a pomaly ním krúžil, takže ľad putoval po obvode vnútornej steny a pomaly uvoľňoval vodu do uspávacej tekutiny. Jedna bude stačiť, nechcel jej spôsobiť zdravotné ťažkosti, len nech na chvíľu zaspí.

     Adam nadvihol chrápajúcu päťdesiatničku mocnými pažami a uvažoval, ako ju prenesie cez úzky otvor a strmé schodíky do kajuty v podpalubí. Boha, tá je ale ťažká, vrávoravými krokmi sa približoval ku vstupu do podpalubia. Hlava jej bezvládne visela a keby ich niekto sledoval, určite by nadobudol dojem, že  Adam sa mocuje s nepohodlnou mŕtvolou, ktorá nakoniec skončí niekde v mori obžieraná rybami.

     Uložil ju do postele, prikryl tenkou dekou a započúval sa do rytmického odfukovania.  Po včerajšku musela byť dosť unavená, takže jedna tabletka uspávacieho prášku zaúčinkovala spoľahlivo a pomerne rýchlo. Podvečer by sa mala prebudiť.

     Zbalil si všetky veci a odniesol do blízkeho hotela na recepciu. V charterovej spoločnosti bol odovzdať loď a vyplnil všetky potrebné dokumenty. Na udivenú otázku majiteľa, prečo jachtu vracia o dva dni skôr, si vymyslel jednoduchý dôvod a po dohode, že nechce naspäť peniaze za predčasné odovzdanie a uistení, že loď je v poriadku, dostal zloženú kauciu bez obvyklej prehliadky. Túto loď mal už požičanú viac krát a s majiteľom sa dobre poznal, takže formality vybavili rutinne a so vzájomnou dôverou.

     Má však na neho jednu prosbu - so šibalským úsmevom mu povedal Adam. A to, aby na loď nikto nešiel do siedmej hodiny večer, ale presne vtedy, nech sa on presvedčí, či je loď prázdna, alebo tam ešte niekto zostal. Pokiaľ tam nájde spiacu, alebo zúriacu ženu, aby jej vysvetlil, že ohľadne lode je všetko vybavené a je odovzdaná. Ak by chcela pomôcť s kuframi, alebo niekam odviezť a podobne, nech ju nenechá samú a ak s tým bude mať výdavky, tak Adam mu ich rád preplatí. Stačí zavolať, číslo jeho účtu pozná.

     Branko – tak sa lodiar volal, sa začal srdečne smiať, búchal ho pri tom po chrbte a prisvedčil, že všetko zariadi. Na toto divadlo sa náramne teší a nenechá si ho ujsť. S vyprevádzajúcim Brankom a slovami – nema problema, opustil marínu a odišiel po kufre do hotela.

     Až keď sedel v aute, uvedomil si čo spravil a vedel, že následky si bude musieť vyžrať až do dna. V agentúre tiež nebudú nadšení a možno by bolo najlepšie hneď tam aj zavolať, aby boli pripravení na Sofiinu reakciu.

     Zaradil jednotku a s odstreľujúcimi kamienkami spod širokých kolies športového kupé, vyrazil na dlhú cestu domov.