philov svet

      Na stole sa roztancoval vibrujúci mobilný telefón hudbou známeho hitu skupiny Lucie, čo Andrei napovedalo, že volá niektorá z jej kamarátok. Práve vyšla zo sprchy a celá sa krémovala voňavým telovým mliekom s jemnou vanilkovou arómou.

Natiahla sa za mobilom a s veselým: „Andrea..., prosím?“ sa zvalila nahá na posteľ.

„Sedíš?“ s napätým nadšením bez pozdravu sa opýtal hlas v telefóne.

„Nie, momentálne ležím, Monika,“ trocha otrávene odpovedala, vedomá si toho, že k manikúre sa dostane až po vypočutí si nejakej skvelej historky zo série – zoznámila som sa s úžasným chlapom.

„Tak to je dobre, musím ti povedať niečo, z čoho odpadneš.“

Andrea prevrátila oči a ukazovákom rozotrela krémovú šmuhu na pravom stehne.

„Je slobodný?“ rovno sa spýtala, v snahe dospieť spoločne skôr k pointe príbehu.

„Ale prestaň, veď je to šteňa.“

„To ešte nie je ani dospelý?“ s hrôzou v hlase, prirýchlo odsúdila kamarátku za zvedenie neplnoletého.

„Čo to trepeš..., má len šesť týždňov a je taký zlatučký..., neviem, neviem, či si ho nenechám,“ rozplývala sa Monika.

„Ty tam máš decko?“ už celkom popletená jej skočila do rozjímania.

„Tak necháš ma už dohovoriť? Mám pre teba prekvapenie!“

„No to som už počula. Čo to preboha je?“

„Pamätáš sa na to, ako sme boli na výstave psov a ty si chcela  kúpiť malú rozkošnú čivavu?“

„Nóó, jasne že sa pamätám, nenaťahuj!“

„Tak jedna taká malá, zlatá, prťavučká čivavka mi teraz sedí na kolenách, spokojne si odfukuje a čaká na svoju paničku, kedy si ju príde vyzdvihnúť.“

„A dokedy ju tam máš?“

„Dovtedy, pokiaľ si po ňu neprídeš. Ale veľmi to neodkladaj, lebo sa do nej o chvíľu celkom zbláznim a už  ti ju nedám.“

     O dve hodiny sedela Monika s Andreou pri káve a malá Kikina sa so záujmom zoznamovala so všetkými zákutiami bytu. Najviac ju fascinovala predsieň – špeciálne šatníková časť, kde pre svoju hravú dušu našla zaľúbenie vo svete lodičiek a topánok. Neustály úsmev sídliaci na tvárach oboch kamošiek prešiel do hlasného smiechu vo chvíli, keď dvakrát tak veľká Andreina lodička  sa preklopila na drobnú o polovicu menšiu výtržníčku. Tá so zapišťaním odskočila, prekoprcla sa cez susediacu papuču a chvíľu nechápavo vyvaľovala veľké očká do neznáma. Na tenučkých nôžkach potom ťarbavo pricupitala k Andrei, ľahla si pred ňu a hlavička jej klesla na predné labky.

„Nechala tu jej rodokmeň – či ako sa volá ten papier, že je čistokrvná a sú tam zapísaní všetci jej predkovia – ani ja si tak dobre nepoznám svojich ako tá malá srajduška. Potom nejaké vitamíny, misku, obojok a akúsi knižku pre psov, či preukaz, či čo to je.“

„Počkaj, počkaj, ešte raz a pomaly. Povedz mi to od začiatku, lebo ja sa z toho neviem doteraz spamätať.“

„Evu poznáš,“ rozhodla Monika za Andreu.

„Nepoznám.“

„Nevieš? Má byt o tri poschodia vyššie. Ešte pred dvoma rokmi robila v lahôdkach, na sídlisku. Určite si ju videla. Raz sme dokonca u nej spolu nakupovali.“

„No dobre. Možno som ju niekedy videla, ale hovoríš, že odišla do Rakúska. Že vraj tam tancuje v nejakom striptízovom bare.“

„Nóóó, to je ona, vidíš že si spomínaš.“

„Ale však to si mi hovorila teraz pred chvíľou, čo si zabudla?“

„Jáááj, no dobre. No..., tak táto Eva má dcéru, o ktorú sa stará jej priateľ a býva s ňou v tom byte. S malou a s matkou Kikinky.“

„Počkaj. Ona sa vonku vyzlieka v bare a o jej dcéru sa stará jej frajer tu doma.“

„Uhmm,“ prisvedčila a strčila si do úst slanú tyčinku.

„Je to jeho dcéra?“

„Nie.“

„Čím ďalej lepšie. A čia matka tam s nimi ešte býva?“

„No predsa tejto malej čivavy.“

„Dobre..., ďalej.“

„Teraz to len začne byť zaujímavé a pikantné. Malá Mirka končí škôlku a na záver nacvičili učiteľky s deťmi rozlúčkový program pre rodičov. Keďže milá Eva sa točila okolo tyče niekde v Rakúsku, poprosila obetavého Vila, aby jej nahral na video vystúpenie jej roztomilej Mirky. Vilo sa mimochodom nemal zle. Dostával slušnú apanáž za starostlivosť o malú princezničku, k tomu mal dopredu vyplatený nájom a užíval si aj Evine auto, ktoré mu tu nechala, aby si mohol s malou niekedy výjsť do prírody. Mal na krku aj psa, respektívne fenku – matku Kikiny – ale s tou drobnou blškou si dobre rozumel a bez problémov ju brával všade zo sebou. Čiže dostávame sa do finále, prečo sa toto šteniatko ocitlo u mňa doma.“

     Andrea si medzitým urobila pohodlie, vzala malú do dlaní a striedavo prostredníkom a ukazovákom pravej ruky ju hladila po maličkej hlavičke. Kikinka privierala očká a sem tam sa jej teplé jemné telíčko zachvelo ako vibrujúci mobil.

„Eva sa usadila na pohovku v obývačke a na veľkej plazme si pustila z videa dcérin rozlúčkový večierok," pokračovala Monika. 

"Detičky zo škôlky sa hanblivo držali za rúčky a nesmelo recitovali nacvičené básničky. Potom sa roztancovali a spievali a zasa tancovali a tak ďalej a tak ďalej. Vilo niečo pripravoval v kuchyni, Eva zobrala do ruky akýsi časopis a nechala sa inšpirovaľ fotkami modeliek k ďalším plastickým operáciám na jej už aj tak statočne vylepšenom tele.“

„Ona si dala robiť plastiku?“ spýtala sa neveriacky Andrea.

„Teraz ti verím, že si ju nevidela. V pôvodnej podobe by mohla v tom podniku roznášať pivo, no skôr odnášať prázdne poháre. Má nové prsia, prerobený nos a zväčšené pery, odsatý tuk zo zadku, bokov a brucha a to nespomínam drobné dermatologické korekcie.“

„Fíha, prečo si mi skôr nepovedala, že máš za susedku Cher?“

„Kde som to skončila? Aha, video teda bežalo aj po skončení natočeného večierku z materskej škôlky, obraz asi dve minúty statočne zrnil, keď tu zrazu naskočilo porno. Eva zbystrila pozornosť a zdalo sa jej to blbé, že na tej istej kazete ako sa nachádza nevinné recitovanie jej dcérky, odohrávajú sa pornografické prasačiny. Nebola však z cukru a vieme, čo sa deje u nej v zamestnaní, tak ju to v prvom momente ani veľmi nevzrušovalo. Zaujímavo adrenalínové to začalo byť vo chvíli, keď v rujnom samcovi spoznala dcérinho pestúna a kulisou scény pre rozbujarenú švédsku trojku boli steny jej bytu a fínska sedacia súprava, ktorá aspoň geografickým miestom pôvodu zapadala do scenára. Nezapadali jej tam však dve prostitútky, ktoré s jej priateľom odviazane sexovali pár metrov od detskej izby, kde predpokladala, že vtedy spala jej malá dcéra.“

„Do kelu, to musela byť pecka,“ prehovorila v úžase Andrea.

„Pecku a nie jednu dostal v kuchyni prekvapený Vilo a v momente stratil okrem dôvery aj luxusnú strechu nad hlavou, auto, mesačný príjem a bolo mu dovolené opustiť byt s Carmelou – matkou tohto rozkošného šteniatka – ktorá si na Vila zvykla viac ako Eva a prípadnú rozluku by nemusela rozchodiť. Malá Kikinka mala vtedy päť týždňov a bolo o ňu dovtedy dobre postarané. To bolo pred týždňom. Dnes večer sa Eva vracia do roboty, o dcérku sa jej bude starať kamoška, ale šteňa už nezvládne a tak ho doniesla ku mne, či ho nechcem. A ja som si spomenula na teba.“

     Andrea podvihla v dlaniach zaspávajúce šteniatko k svojim perám a pobozkala ho na malú hlavičku s uškami odstávajúcimi ako netopierovi.