philov svet

„Sakra, celkom som zabudol na to, že mám zavolať Andrejke!“ zrazu si spomenul Adam a vyskočil pohľadať telefón.

„Tranquillo, veď nehorí,“ sediac s plným bruchom som ho skľudnil a podal mu jeho Sony Ericsson zo stolíka.

     Nadal práve servoval a príjmajúci Federer hypnotizoval jeho pohyb snažac sa vytušiť, kde umiestni podanie.

Rozvalený v kresle, sledujúc Eurosport, som si polohlasno odgrgol a zacítil silnú cesnakovú arómu práve skonzumovaného jedla.

„Hrajú ako z inej planéty, nemyslíš?“ s ťažkým výdychom ostala visieť moja otázka nezodpovedaná, pretože Adam sa práve pokúšal vyhľadať v adresári frajerkine číslo.

     Pálivý pocit v ústach pomaly odznel a namiesto neho nastúpila únava z jedla a ťažkého piva. Nebol som schopný ani najmenšieho pohybu, čo malo za následok, že moja túžba po zafajčení fajky naplnenej anglickým Dunhillom sa odkladá na neskôr. Pohrúžený do deja na kurte, som si ani nevšimol, kedy Adam dotelefonoval.

„Príde sem na moje naliehanie. Nevadí?“ celkom zbytočne sa ma to opýtal, pretože keby mi to vadilo, vedel, že mu to aj tak nepoviem. Ale mne to fakt trocha vadilo. Chcel som si v kľude vychutnať semifinále tenisového turnaja, pokecať s kamošom pri anglickom pive a tabaku o veciach medzi nebom a zemou, ktorým väčšina žien nerozumie, alebo má no to svojský, zväčša antagonistický pohľad.

„Tak konečne uvidím ten tvoj objav,“ zmierený so zmenou večerného programu som nadšene, podľa očakávania, prejavil svoj záujem.

„Nedopovedal si mi však, čo mieniš urobiť s tými kompromitujúcimi materiálmi?“

„Nechám si ich. Ak to správne chytím do rúk, tak nitkami ovládajúcimi konanie Janíčka a Sofijky môžem odteraz poťahovať ja. Od malička ma fascinovala bábkohra.“

„No poviem ti pravdu, skôr mi pripomínaš fakíra, ktorý sa len s píšťalkou v rukách snaží zblbnúť jedovaté kobry, číhajúce na jeho chybu.“

„Neboj sa, aj pre teba mám menšiu úlohu.“

„Tak to ti pekne ďakujem, ale kľudne by som sa bez nej zaobišiel,“ niečo mi napovedalo, že odteraz bude potrebovať pomoc ľudí, ktorí ho nezradia.

     Teo - tentoraz s manželkou - dnes už druhý krát opúšťal nemocničné parkovisko. Návšteva Tamarinej matky bolo ako vŕtanie do zubu, pri ktorom sa cez rúšku na vás smejú lekárove oči, ale jeho ruka zachádza vŕtačkou stále hlbšie a bolestivejšie, za kvílivého pišťania zdivočenej turbínky. Pokrtočilý Alzheimer jej v hlave povystrájal neskutočné rošády a tak komunikácia s ňou vyžadovala veľké sebazapretie a úprimnú lásku, ktorú, povedzme si úprimne, Teo ku svojej svokre neprechovával.

„Mohol si byť k nej milší,“ napomenula ho až v aute.

„Aj tak si nebude nič pamätať, tak načo si robiť násilie.“

„Odkedy je z teba taký cynik?“

„Asi to bude odteraz moja životná filozofia. Som dosť starý na to, aby som konečne každému povedal na plnú hubu, čo si o ňom myslím a začal konať tak, ako vyhovuje predovšetkým mne.“

„A to s tým musíš začínať práve dnes?“

„Nie, odložím to na tridsiateho februára ako toľko vecí, čo som v živote chcel urobiť a večným otáľaním mi pretieklo pomedzi prsty,“ už dosť podráždene, ironicky poznamenal.

„Napríklad, čo také?“ rýpla si aj napriek tomu, že vyvolá hádku.

„Neser tigra, keď má mladé,“ precedil pomedzi zuby.

     Nakoniec zvíťazila ľahostajnosť, ktorá sa už pred niekoľkými rokmi votrela do ich vzťahu a zabránila ostrej výmene názorov. Nedokázali sa už o ničom ani pohádať, akoby im na mienke druhého prestalo záležať.

     Prechádzali okolo cukrárne, do ktorej chodievali pred mnohými rokmi na zmrzlinu. Bola jednou z mála prevádzok, čo prežili otrasy novej doby a napriek zmene majiteľa, ostali verné svojmu pôvodnému účelu.

„Nemáš chuť na čokoládovú s jahodovou?“ pripomenúc jej obľúbenú kombináciu sa celkom milo opýtal Teo so zvláštnym pocitom déjá vu.

„A dáme si aj šľahačku,“ chytila sa Tamara.

„Vedel som, že tak odpovieš,“ s úsmevom prehovoril, hľadajúc voľné miesto na zaparkovanie.

     Keď vystupovali z auta mali na tvárach zvláštny zasnený úsmev a cestou po chodníku chytil Theodor Tamaru spontánne okolo pliec. Zladili krok a opierajúc sa kývajúcimi bokmi, kráčali v ústrety spomienkam.