philov svet

Pred nedávnom som čítal vtip na aktuálnu tému.

Stretnú sa dvaja kamaráti a jeden sa pýta toho druhého :

„Koho budeš voliť?“

„Komunistov,“ odpovie pohotovo druhý.

„To viem, ale v ktorej strane?“

     Prinútilo ma to zamyslieť sa nad množstvom politických strán, ktoré naše komorné Slovensko, nosí na svojej hrudi. Človek by si povedal, že na krajinu, ktorú autom prebrázdite krížom krážom za pol dňa, a ešte si pri tom stihnete dať aj obed s príslovečnou rýchlou obsluhou, si je z čoho vyberať. Nemusíte však byť ani Dano Krajcer ani žiadny Chelemendik či Schutz, aby ste zistili, že akási homogénna politická hmota vzniknuvšia v poreformnom období začiatkom devedesiatych rokov, tu funguje ako žaba na prameni dodnes.

     Nechcem sa tu však rozpisovať ani tak o červenej minulosti mnohých pánov politikov, ani o navýsosť zištných dôvodov, prečo sedia v parlamente a na iných vychytených flekoch. Ide mi skôr o jav akéhosi tieňového boxu, ktorý predvádzajú jednotlivé politické strany na pobavenie voličskej verejnosti.

     Pripadá mi to, ako by sme súhlasili s tým, že na Slovensku budeme mať jednu divadelnú scénu. Pri zakladaní vznikol kmeňový súbor hercov a zamestnancov, ktorých miesto v tomto zbore nikto ani v budúcnosti nespochybní. Títo, na začiatku nami obľúbení, niektorí nepoznaní, neskôr už len samozvaní vyvolení (veľmi frekventované slovo) si z pomedzi seba volia riaditeľa, umeleckého šéfa, režiséra, priberú šepkára, obsadia inšpicienta,.... Do svojho repertoáru zaradia komédie aj tragédie, sem tam hodia nejaký odľahčený vaudeville pre radosť obecenstva. Uvedomujú si, že majú k dispozícii len jedno javisko a tak je pre nich bytostne dôležité na tejto scéne hrať a nevzdávať sa. Pre nás, čo sa chodíme na ich predstavenia pozerať, sa určitú dobu zdá, že každá hra je jedinečná a hercom uveríme ich podania jednotlivých postáv. Po určitom čase nám však začne vadiť a nevieme precítiť charakter tragickej postavy, ktorú hraje herec, čo nás pol roka bavil veselými bonmotmi v roli komika. Neskôr sa stane, že rolu mladého milovníka, ktorú tak vynikajúco hral XY, hraje naďalej, len bohužial je už z neho starý seladón. V jednej chvíli je „Z“ Kapuletom a hneď vzápätí Montekom.

     V šatni však boj neprebieha a tak Desdemona veselo fajčí a smeje sa spolu s Othellom a Hamlet si s otcovrahom plánuje posedenie pri pive po predsavení. Pred stiahnutou oponou sa ľudia rozchádzajú domov, každí so svojimi myšlienkami.

Predstavenie skončilo.

Nejakej dáme prišlo ľúto Desdemony, starší pán si pomyslel na svoje nevery a je rád, že mu zatiaľ všetky prešli, niekto to dnes Jagovi nezožral, pretože bol mimo (možno ho len naštvala pokuta za parkovanie). Niekto sa už ani nepobavil a niekomu je z toho na zvracanie.

     Ak čakáte nejaké riešenie, tak ho pre vás nemám. Je na každom z nás, či budeme chodiť len do jedného divadla jedného súboru, či nás ešte vedia zabaviť títo moderní trubadúri, ktorých piesne cítiť plesňou a naftalínom.

Napíšte váš názor.