philov svet

„Dobr dan,“ zakričal Branko vstupujúc po úzkom mostíku na palubu Suzanne.

     Odpovedalo mu hrobové ticho, preto predpokladal, že na lodi už nikto nie je. Všade panoval poriadok a čistota. Bol zvyknutý, že Adamom odovzdaná loď už nepotrebovala pred ďaľším prenajatím upratať a všetko bolo na svojom mieste..

     Potom ju zbadal. Ležala krížom cez dvojposteľ v najväčšej kajute nachádzajúcej sa v prednej časti jachty. Spala na bruchu s rozhodenými rukami a husté farbené tmavohnedé vlasy, jej zakrývali profil. Oblečenú mala priveľkú pánsku károvanú košeľu s vyhrnutými rukávmi a plavkové tangá, z ktorých trčali dve veľké opálené polgule miernou celulitídou poznačeného zadku. Na rozdiel od celej lode, vládol tu neporiadok a chaos. Všade sa nachádzali pohodené kusy oblečenia, na poličkách porozkladané rôzne osobné veci a pred posteľou bolo postavené žlté plastové vedierko, našťastie prázdne.

     Branko bol asi päťdesiatročný žoviálny Chorvát s ubúdajúcim porastom vlasov na hlave, zato nadmierou ochlpenia po celom zvyšku opáleného tela, robustnej postavy s vyčnievajúcim, ale pevným bruchom. Skúmavo sa pozeral prikrčený v nízkej spálni na zátylok spiacej Sofie, akoby chcel prečítať, čo sa jej sníva. Usmial sa a zľahka ju plesol po vytrčenom zadku ťažkou rukou, na predlaktí ktorej bola vytetovaná kotva s pannou – pamiatka na bujarú pubertu. Očakávaný výsledok v podobe prebudenia sa nedostavil, Sofia len niečo z polospánku zamrmlala, slastne zapriadla a zaborila hlavu hlbšie do vankúša. Pre veľký úspech akciu zopakoval, už trocha silnejšie a zistil, že sa mu tá hra začína celkom páčiť. Imponovali mu ženy viac pri tele a táto tu vyzerala, že okrem sympatického pozadia má aj kypré pôvaby, bohužiaľ ukryté pod Adamovou košeľou.

„Ale, ale, Adamko... no konečne ťa nemusím naháňať,“ s prebúdzajúcim do vankúša utlmeným hlasom, vzrušene zapriadla.

Adam? Tu neni Adam..., ale, kamarád, taky rád...,“ zahučal hrdelným hlasom nažhavený bývalý námorník repliku, čo ho naučil jeden jeho český priateľ.

     Tak, ako by ste od suchozemskej korytnačky nečakali, že sa prudko vymrští a prevráti na svoj pancier, ani Branko sa nestihol začudovať a zrazu sa pozeral  do vyjavenej tváre, prekvapením onemetej a vystrašenej ženy. Nehybné ticho však dlho nevydržalo zapĺňať malú miestnosť. Trvalo dve sekundy, kým si mariňák pripomenul hučanie lodnej sirény v podobe zdesene vrieskajúcej, práve prebudenej Sofie. V záchvate po ňom hodila zaležaný vankúš, na čo sa inštinktívne vystrel a udrel hlavou do nízkeho stropu.

Teraz sa kajutou rozliehali dva hlasy. Nebol to však príjemný duet z Giuseppeho Dona Carlosa, alebo inej Čvirovej obľúbenej opery, skôr zmes hysterického slovenského kriku so sprostým uľavovaním si v šťavnatej chorváčtine.

     Všetko sa raz skončí, teda muselo aj toto netradičné zoznámenie a  povedané divadelnou terminológiou, nasledovalo - dejstvo druhé.

     Sedeli na palube a popíjali domácu rakiju, po ktorú zašiel Branko po tom, ako prekonali jazykovú bariéru a stručne jej vysvetlil situáciu, v akej sa ocitla.

„Takže ten nevďačník odfrčal domov a mňa tu nechal. Tebe na krku,“ skonštatovala asi po piatykrát.

     Branko sa snažil byť pozorným spoločníkom, doniesol najlepšiu domácu pálenku, ktoru mal odloženú na zvláštnu príležitosť a vôbec..., urobil by všetko, čo by mu pomohlo, dostať sa jej do nohavičiek.

     Vysoké percento alkoholu, nervozita, včerajšia pijatika a veľká výdrž nerovného sparingpartnera, Sofiu pomaly zmáhala. Začala sa až príliš často smiať Brankovým odvážnym narážkam.

„Hajzeľ jeden!“ uľavila si nadávajúc na Adama, už ani nevie po ktorý krát.

„Poď ku mne krasavica,“ lichotil jej, rukou ju objal okolo pliec a drsne pritiahol k sebe.

„Nič sa neboj, Branko sa o teba postará,“ tlačil jej ďalej kaleráby do hlavy.

„Ja sa viem o seba postarať sama!“ predniesla opitým hlasom a vypla hruď.

„Dobre, dobre, moja,“ hladil ju po vlasoch a ešte viacej sa na ňu nalepil.

     Opäť nalial do pohárikov, jeden pred ňu posunul, hneď do neho štrngol a spoločne ich veselo do seba kopli. A znovu. A zase.

     Nepriamo úmerne ako rýchlo z fľaše ubúdalo, rástli sexuálne chute a nádeje poblázneného Chorváta. V snahe čo najskôr opiť svoju obeť, to však prepískol, a tak ťažko skúšaný žalúdok nešťastnej Sofie, pre veľký úspech zopakoval včerajšiu prezentáciu svojho vnútorného obsahu. Tentoraz to prišlo znenazdajky a slabý tráviaci trakt zareagoval na tuhú rakiju bez upozornenia, čo malo za následok silný gejzír zvratkov, ktoré už tak sexi Brankovi nepripadali.

     Dejstvo tretie – repríza zo včerajšej noci, len v iných kostýmoch a hlavného hrdinu slabšie alternoval zahraničný kolega. Aspoň, že žlté plastové vedierko bolo stále na mieste, pripravné poslúžiť.