philov svet

     U kaderníčky sa mi dostal do ruky časopis staršieho dáta. Listujem bez záujmu, až zrazu..... článok „Svet naopak“. Ilustrovaný bol fotkami vysmiatych, jemne fúzatých, spokojných a priopitých žien sediacich pri kaviarenskom stolíku, popíjajúc tequilu. Nič výnimočné v našej emancipovanej dobe, vravíte. Zaujímavé to začalo byť až po zistení, že osadenstvo všetkých lokálov v tomto mexickom mestečku, tvoria výlučne ženy. Muži v tom čase makali. Večne opitá starostka to tu riadila alkoholom roztrasenou, ale inak pevnou rukou. Muži poslúchali. Ženy vládli. Ženy si vyberali za koho sa vydajú a s kým splodia potomka. Narodenie chlapca, zlá správa. Priviesť na svet dievča, oslavy, dary a všeobecné veselie celého príbuzenstva. Vôbec nie je ojedinelé, keď má žena každé dieťa s iným mužom. Výber je len a len na nej. Odmietnuť poslúžiť žene na tento účel, rovná sa uvaleniu nemilosti celej matriarchálnej samosprávy. Na druhej strane, dobre vybavení muži a k tomu s aktívnou štatistikou plodenia dievčat, majú život znesiteľnejší. Dokonca s povolením svojej matróny, si môžu niekedy prisadnúť na pohárik.

     Generáciami dedený matriarchát v tej najpokorurúcejšej podobe pre mužské pokolenie mi pripomenulo Vajdovu poľskú scifi komédiu „Sexmisia“, natočenú ešte za čias socializmu. Vtedy som sa na tom bavil, ba dokonca miestami závidel sexuálne orgie dvom mužským hrdinom, ktorí sa ocitli medzi samými ženami. Bola to fikcia. Po prečítaní tohto článku inšpirovaného reálom, mi do smiechu až tak nebolo.

Čo vy na to páni? Očakávam, že dámy pustia fantáziu na špacír. J