philov svet

     Vložila do šálky vrecúško šípkového čaju a zaliala ho vriacou vodou z rýchlovarnej konvice. Kým sa vylúhoval, dôkladne si vyčistila zuby a poumývala tvár. Naniesla si tenkú vrstvu denného krému, zastavila sa v kuchyni po čaj, cestou vzala zo stolíka rozčítaný magazín a odišla na slnkom zaliaty balkón. Andrea mala na sebe športové žlté tričko a elastické oranžové šortky. Oboje značky Adidas s modrými prúžkami po boku. Bosé nohy si vyložila na plastové kreslo, vylovila sáčok čaju, preložila na malý tanierik, otvorila časopis a so slnečnými okuliarmi na nose sa začítala do článku o histórii mexických aztékov. Milovala rituál balkónového začiatku dňa v letné žiarivé rána. Sŕkala horúci čaj a čerpala energiu zo slnečných lúčov. Spomenula si na dva šunkové chlebíčky, ktoré zabudla v kuchyni, ale nechcelo sa jej ani pohnúť. Na kontrastne bielych chodidlách oproti bronzovej pokožke, cítila sálavé teplo striedané jemným chladom povievajúceho vánku. Rozkošne mrvila prstami na pestovaných nožkách a vychutnávala si príjemné sobotňajšie ráno.

     Z úsmevom spozorovala, že má spoločnosť. Asi dvanásťročný chalan z domu oproti ju zase sledoval ďalekohľadom a keď zbadal, že si to všimla, rýchlo sa stiahol. Po chvíli sa objavil znova, ale teraz len nenápadne pokukoval spoza záclony. Tento jeho nevinný záujem o ňu si všimla prvý krát pred dvoma mesiacmi a keď mu vtedy zakývala na pozdrav, skoro mu vypadol divadelný kuker z rúk. Asi o týždeň na to, ho videla isť oproti po chodníku. Nevšímajúc si nikoho, niečo ťukal do mobilu a keď ju zrazu zadal, bol v úžasnom pomykove. Do líc mu vstúpila hanblivá červeň a očami vpíjajúc šedý asfalt, preplával popri nej ako bludný Holanďan. Odvtedy si zvykla na túto nevinnú zábavku dospievajúceho chlapca, ktorý má možno jej zásluhov mokré nočné sny a ráno aj pyžamo.

     Z premýšľania ju vytrhla pesnička skupiny Lucie – Šrouby do hlavy, ktorá ohlasovala telefónny hovor od priateľov.

„Ahoj, tak čo..., platí to korčuľovanie?“ vyhŕkla na ňu kamarátka Zuzka a hneď pokračovala, „dúfam, že mi zahorúca porozprávaš, ako dopadlo rande. Takže o desiatej na hrádzi. Ahojky,“ nečakajúc na odpoveď poplašene zložila a nechala Andreu s hluchým telefónom pri uchu a otvorenými ústami  bez možnosti prípadnej zmeny plánu.

     Zavrel som dvere za odchádzajúcim Adamom, vrátil sa ku stolu a poukladal do etui rozložené súčasti fajkárskej výbavy. Uloženie firemných dokumentov mi zabralo len päť minút, ešte privrieť vetracie okienko a mohol som opustiť kanceláriu, v ktorej sa konalo historické priznanie neodolateľného zvodcu žien s pancierovým srdcom a momentálne nabúranou sebaistotou. Keď som ho tak videl odchádzať s naštrbeným egom nedávno vyrieknutým priznaním a smerujúceho do pazúrov starnúcej rebeky, vôbec som mu ten obed, v kuchyňou preslávenom hoteli nezávidel. Bola to len horká tabletka zabalená v nádhernom obale, čo sa mu chystala naservírovať Sofia, ktorej sa dalo vyčítať všetko možné, len nie chýbajúci štýl.

     Zastavil som autom blízko pri brehu, z kufra vybral uterák a mimo kabinu sa vyzliekol len do bielych boxeriek. Zbavený šatstva, mierne spotený, zamkol som auto. Tesne pred vodou oslobodiac sa aj od posledného kusu oblečenia som sa s rozkošou vrhol do vodnej nádrže. Tridsať sekúnd strávených na vyrovnanie teploty a potom už mohutným kraulom vychutnávajúc chladivú sviežosť vodného živla som doplával do polovice jazera. Neskôr plávajúc len tak, raz horeznačky potom prsia, ponáral som sa pod vodu a vystrekoval ústami nad seba prúd vody, vychutnávajúc slastný oslobodzujúci pocit zo stavu beztiaže a nahej prirodzenosti.

„Čo ti nechutí?“ spýtala sa prekvapená Tamara v jedle sa prehrabujúceho Theodora.

„Je to vynikajúce, drahá,“ neprítomne odpovedal a automaticky si vložil napichnuté sústo do úst.

„To ťa tak vyviedla  z miery plánovaná návšteva mamy, alebo čo?“

„Som v pohode,“ a v mysli sa mu premietal film, nakrútený od dnešného rána doteraz.

Už mi nič iného nechýba ku šťastiu, len aby sme sa v nemocnici všetci stretli a ochotníckemu divadlu vzápätí rozšírime rady amatérskych hercov. Nechcel na to ani pomyslieť, že sa má znova vrátiť naspäť, odkiaľ len pred nedávnom zutekal ako „zimný kráľ“ Fridrich Falcký po bitke na Bielej hore.

Pozbieraj sa, pretože sa môže z teba ľahko stať večný utečenec ako z nebohého Fridricha, pomyslel si rozmrzene a s odhodlaním sa hneď pustil do konzumovania rozbabraného jedla.

„Nevieš od kedy sú návštevné hodiny?“ s plnými ústami mu položila otázku Tamara.

Najlepšie by ti to vedela povedať tá malá prsnatá sestrička, uvažoval.

„Počúvaš ma?“

„Uhmm.“

„Tak nevieš?“

„S kadiaľ to mám doboha vedieť,“ vybuchol nepochopiteľne Teo a pred nechápavým manželkiným pohľadom odkráčal na pohovku, zanechajúc na stole nedojedený obed.