philov svet

„Tak sa tam vráťte a mne dajte pokoj, ženská jedna pojašená,“ vtiahol potomka dovnútra a hlučne za sebou pribuchol.

     Zazvonila u susedov, ale pokus zostal bez odozvy. Ticho za dverami prerušoval len krikľavý zvonček. Ešte pred tým ako zacengala jej bolo jasné, že odišli na chatu. Ako každý víkend. S úsmevom feťáka v nirváne a  pohľadom upretým do neznáma sadla si na schody. No nič, ide sa ďalej o poschodie vyššie. Len si ešte chvíľočku posedím.

     Nevšimla si kedy vyšiel z bytu, zrazu len stál pred ňou, V maličkej rúčke držal mobilný telefón s vytrhnutým papierikom – na ňom paličkovým škrabopisom stálo načmárané – HASIČI 150.

„Máš tam zavolať. Keď budem ako tato tak budem aj pilot aj hasič a budem mať také lietadlo, že budem striekať vodu na stromy aj ľudí a budem mať takú striekač...“

     Ľahšia o pár stoviek konečne zavrela dvere za odchádzajúcim odborníkom z hasičského zboru a unavená sa hodila na posteľ. Spánok sa do nej nasťahoval skôr ako vyčerpaná dopadla na pokrčenú plachtu s odkopaným paplónom.

     Róbert pohľadom vyprevadil po vyčerpávajúcej hodine vystrašených rodičov a jeho mladšiu sestru z nemocničnej izby. Celá návšteva sa niesla v znamení ľútosti striedanej s výčitkami a nekonečnými otázkami. Na nočnom stolíku po nich zostali džúsy, ovocie, trvanlivá saláma a zákusky – všetko natlačené na malej ploche – spolu s časopismi o fotografovaní, veľkou knihou krížoviek a dvoma zväzkami Haškovho „Dobrého vojaka Švejka“.

     So zavretými očami rozmýšľal nad poznámkou, ktorá nevdojak vyšla z maminých úst, že minulú noc boli z otcom sami doma. Všimol si jej vyčítavý pohľad adresovaný sestre, ktorá po celý čas bola nezvyčajne mĺkva a utiahnutá. Cítil napätie medzi nimi, pripisoval to však situácii okolo jeho nehody. Ale teraz, keď sa mu vybavujú drobné detaily celého stretnutia, bolo v tom určite aj niečo iné. Otec  nemotorne maskoval vnútorné pocity prehnanou žoviálnosťou, ba dokonca povedal aj niekoľko vtipov. Takto sa prekonával naposledy na maminej štyridsiatke. Vtedy sa nechal tiež vyprovokovať všeobecnou eufóriou k prednesu niekoľkých vtipov. Nebol dobrý rečník, ale jeho úprimný smiech nad vlastným žartom vyvolal úsmevy  ostatných poslucháčov, pre ktorých však pointa anekdoty ostala tajomstvom.

     Čo tá jeho rebelujúca sestrička zase vystrojila. Päťročný vekový rozdiel ho nútil k akémusi pocitu zodpovednosti za mladšieho súrodenca. Prvý ročník na gymnáziu je pre ňu prelomový a všetci to s ňou prežívajú. Noví spolužiaci, kamaráti, blízkosť hektického života pulzujúceho v centre mesta, kde sa nachádza ňou navštevovaná škola. Iný prístup učiteľov, presun zodpovednosti za štúdium na jej plecia a hlavne silnejúci pocit byť výnimočná ju nútili k správaniu, ktoré sa nie vždy stretlo s rodičovským porozumením. Vtedy tu bol on, ktorý jej zametal cestičku, obhajoval, ale predovšetkým chápal. Pravdupovediac,  jej prvý piercing musel aj on z hlboka rozdýchať, lebo pred jeho „nainštalovaním“ sa s ním neradila, ako to v podobných rozhodnutiach zväčša robievala.

     Preložil SIM kartu do druhého mobilu, ktorý s ním neabsolvoval krkolomný pád, pretože pôvodnej Nokii sa do komunikácie veľmi nechcelo. Či to nebude tým, že má komplet odrovnaný displey?

     Vyťukal číslo, čo mu Vanda napísala Teovou prepisovačkou na sádru a ozvalo sa len nepríjemne známe: volaný účastník je ....

„Došľaka,“ uľavil si nahlas a pokračoval. Tentoraz tlačil čísla Žanety – jeho mladšej sestry.

„Ciao neúspešný kaskadér!“ s výkrikom prebrala telefonát spoznajúc volajúce číslo.

„Ciao, rebel yell,“ odvetil Róbert, „môžeš aj tichšie, som síce v nemocnici, ale mám polámané rebrá a nie uši.“

„Bráško sorry, nemohla som sa pred našimi vykecávať, mám však novinu.“

„Počkaj, počkaj..., všetko v pohode?“

„Jasnačka, že sa pýtaš. Čo ma nepoznáš?“

„Práveže..., naši nevyzerali veľmi pohodovo a nechci mi nahovoriť, že takí boli len zo mňa.“

„Kde si bola v noci?“ prešiel hneď k veci.

„Hej, hej pán inkvizítor, pomaly. Ráno sa zobudím, teba nikde, potom sa dozvieme, že si si niekde krky dolámal, bohvie skadiaľ si išiel a ty ma ideš na diaľku vyšetrovať? Robinko, prídem zajtra za tebou a urobíme to pekne z rúčky do rúčky.  Najprv mi ty porozprávaš svoju truthful story a potom ja svoju. Snáď si si nemyslel, že s tou historkou pre našich si oblbol aj mňa. Tak sa lieč a zajtra sa teš na prepadovku. A nech ťa nejaká sestrička upraví – neprídem sama. No síce radšej nie, lebo som počula, že sú to riadne mrchy a ešte ťa daktorá klofne...“

„Nejaká si utáraná a čo si to hovorila? Koho privedieš? Nikoho sem nevoď, ty mi stačíš.“

„Nóóó a mám sa ťa spýtať či okrem nohy a rebier si v poriadku a všetko ti funguje,“

„Sa pýta kto?!“ začal byť zvedavý, „a čo mi má fungovať?“

„Ále, nič, zajtra uvidíš. Tak, ciao bráško a lieč sa.“

„Ciao.“