Na rozdiel od západného Slovenska máme ešte dnes u nás príjemné počasie. Využil som ho na prechádzku lesom. Nebudem opisovať nádherné farby jarnej sviežej zelene, odlesky striedavo vychádzajúceho a hneď za mraky sa skrývajúceho slnka na čerstvých listoch pučiacich stromov ani o pojašenom speve prebudzajucou sa prírodou očarených vtákov.
Moja spiatočná cesta viedla okolo botanickej záhrady. Cez plot som uvidel rozkvitnuté čerešne. Zrazu moju dušu prestúpenú touto jarnou atmosférou niečo vytrhlo z reality a ja som sa uvidel v krátkych nohaviciach, vyťahanom a od popučených čerešní špinavom tričku, ako bežím pred prenasledujúcim strážnikom. Starký bol dôchodca, nevládal krivkajúc na jednu nohu dohoniť náš kŕdeľ na všetky strany rozbehnutých faganov. Na vôdzke však mal podráždeného vlčiaka, ktorého vycerené zuby už dvaja z nášho kvarteta okúsili a farbisté rozprávanie podporené roztrhnutými nohavicami a tržnou ranou na stehne som nechcel overovať na vlastnej koži. Zvláštne na dnešnej, vskutku realistickej spomienke bolo, že som v nose zacítil ten charakteristický nepríjemný pocit, prechádzajúci až do slzných kanálikov očí a tiež bolesť v čeľusti putujúcu cez eustachovu trubicu do uší, čo som vtedy zakúsil po nepríjemnom skoku zo stromu. Spomínaná príhoda sa stala v májový večer, keď tma zahaľovala čerešňami obsypané stromy a my sme mohli nepozorovane plniť svoje bruchá štátnym ovocím. Zle vypočítaný dopad z vysokého konára mi umožnil stretnutie kolien a brady, ako kladivu a nákove a na dva dni zabezpečil tichý režim. Radosť z celého chrupu a zachránených nohavíc vystriedala hneď starosť o stratu sluchu. Uši to ale nakoniec rozchodili.
V ten večer som si však vychutnal komický pohľad na nemé kárajúce a otvárajúce sa ústa rozhorčených rodičov mojim neskorým príchodom a zapraseným odevom. Ich slová sa odrážali od hluchých uší, ako hrach hádzaný na stenu. Priblblý úsmev nepočujúceho si vysvetľovali ako ironickú provokáciu, to ich vytáčalo ešte viac a pridávalo na komičnosti celej tejto podarenej situácie.
Komentáre
nie je nic krajsie
lourdes,
čo, phil?
taká čerešňa.
v maji
lulla, bolo to vonku,