philov svet

     Vanda po hodine strávenej pred zrkadlom a  kompletnej lustrácii svojho šatníka, opäť kráčala nemocničnou chodbou. Vysoké lodičky jej predlžovali už aj tak dlhé nohy, ktoré sa strácali v krátkej obtiahnutej minisukni. Odvážne tričko malo jemne provokovať a presne to sa aj dialo, keď cestou z domu priťahovala všeobecnú pozornosť okoloidúcich, bez rozdielu pohlavia, rasy a vierovyznania.

     Nemocničný vestibul a chodby boli plné pacientov a ich návštev. Malé decká nekoordinovane pobehovali, sácali do chorých aj zdravých a tešili sa z vitality, tak kontrastnej ku vegetovaniu  pacientov - oblečených do nemocničných pyžám.

     Naschvál nevolala. Chcela ho príjemne prekvapiť. Niesla mu jablčno-orechovú a tvarohovú štrúdľu, obe ešte teplé, vytiahnuté len prednedávnom z rúry. Dala do nich hrozienka v rume spolu s alkoholom, posypala škoricovým, druhú vanilkovým cukrom a s láskou pokrájané poukladala do krabice. Stála s ňou pred dverami a chystala sa vojsť do miestnosti, z ktorej počula nejaký smiech. Keď vošla uvidela dve mladé dievčatá ako sedia na Róbertovej posteli. Brunetka, otočená chrbtom, ho čímsi kŕmila a červenovláska s exotickým účesom, piercingom v nose a obočí (ktohovie, či nie aj inde) mu kreslila na sádru, niečo veľmi zábavné, pretože spoločne vybuchovali v salvách úprimného smiechu.

     Sakra, mohlo mi napadnúť, že tento milý chalan má určite nejakú priateľku. Ktorá z nich to asi je? Aké sú mladučké. Mala som zavolať - teraz tu stojím s krabicou v rukách ako nejaká pizzagirl z talianskej donášky. Kým sa jej preháňali hlavou takéto myšlienky, piercingová nezávisláčka upozornila pohľadom brunetku na Vandin tichý vpád do miestnosti, na čo sa tá hneď zvedavo pootočila. To si jej príchod už všimol aj samotný pacient a vzápätí zareagoval:

„Vanda, no konečne! Čo máš s telefónom?“

„Viem, mala som zatelefonovať, prídem neskôr.“

„To nech ti ani nenapadne! Poď sem, musíte sa zoznámiť.“

„Idem za kamoškou a tak som len prišla pozrieť, či niečo nepotrebuješ. Milan (vymyslela si spoločného priateľa) spomínal, že tu ležíš. Keď pôjdem od nej, môžem sa zastaviť. Nenechajte sa rušiť, ja...,“ snažila sa zachovať dekórum, ale hlavne dať Róbertovi možnosť vysvetliť svojej prípadnej frajerke jej náhly vpád. Cítila sa ako v zlej komédii. Bolo jej trápne. A teraz ich chce ešte aj zoznamovať. Toto ja fakt nemusím.

„Vandííí..., to je moja sestra s kamarátkou. A vôbec nerušíš. Moja milá sestrička je už aj tak dobrú pol hodinu na odchode. Našla však ešte nejaké voľné miesto na sádre a tak sa jej výtvarná duša musela realizovať. Keď tie karikatúry uvidí zajtra primár na vizite...“

„No náááhodou..., poďte sa pozrieť,“ veselo zašvitorila ocvočkovaná šesťtnáctka.

     Vanda sa s určitými rozpakmi vybrala cez chladne sterilnú miestnosť, prepaľovaná skúmavým pohľadom druhej návštevníčky – mladučkej brunetky so smutnými očami orámovanými modrými tieňmi. Vanda si všimla ako demonštratívne položila ruku na Róbertove rameno a a chystala sa nabrať niečo z misky, z ktorej ho pred jej príchodom kŕmila. Ruky plné strieborných prsteňov zdobili dlhé (predpokladala, že umelé) nechty s modrým lakom. Keď pohodila výstražne svojou tuho uvažujúcou hlávkou, pod tmavými vlasmi odhalila ucho s množstvom strieborných krúžkov. Bože, decká, kde sa vo vás berie tá potreba mrzačiť si krásne mladé telá?

„Môžeme ťa nechať s tou tetou samého?“ provokačne sa spýtala bruneta a pozrela zamilovano - afektovane na Róberta.

„Simona netáraj a poďme,“ prehovorila červenovláska a položila pero na stolík.

Róbert sa len usmieval a neschopnosť pohybu akoby mu paralyzovala aj myslenie. Tak tam len nemohúco ležal a z duše si želal, aby už Simona so sestrou vypadli a nechali ho s Vandou samých.

„No ja len, že ako sa jej ubráni, chudáčik, keď sa nevie hýbať,“ pozerala pri tom Robovi do očí a snažila sa mu lyžičkou zapchať ústa, v momente, keď jej chcel niečo štipľavé odpovedať.

„Paty, ber Simonu a neskôr zavolaj, OK?“ pootočil hlavou k sestre a obsah lyžičky mu pristál na pravom líci.

„Ja som Paty – Robova sestra,“ postavila sa a napriahla ruku smerom k Vande.

„Vanda.“

„A ja zasa Simi. Robkova... nóó... veľmi, veľmi dobrá priateľka,“ sediac na posteli s jednou rukou na Robovom pleci nastrčila druhú, afektovane prehnutú v zápästí.

„Simona, nepreháňaj. Díky za návštevu a pozdrav brata. Mohol by mi niečo nahrať do empétrojky...,“ snažil sa zahovoriť a stopnúť Simonu, o ktorej vedel, že rada provokuje a rebelanstvo má v génoch.

„Robinko, ale musíš uznať, že pred tvojim zrakom neostali skryté žiadne moje tajomstvá,“ potriasala Vandinu ruku pritom hovorila k Robovi, čo však bolo jednoznačne určené Vande.

     Paty chytila roztáranú Simonu za plece a ťahala smerom ku dverám. V strede miestnosti sa zastavila, nechala ju samotnú, vrátila sa k posteli a pobozkala Roba na ústa. Rozstrapatila mu vlasy a tichím šepotom povedala:

„Zajtra prídem sama a porozprávame si veci, čo sme dnes pre tú streštenú Simonu nemohli. Nie je trochu stará? Ciao, maród.“

„Dovi,“ pozdravila sa Vande a rýchlo kráčala ku Simone, ktorá sa začala vracať naspäť. Chytila ju okolo pása a ťahala von.

„Ahoj Robko a buď dobrý!“ zakričala Simi.

„A ruky bozkávam, madam,“ neodpustila si štipľavú poznámku ešte na koniec.

„Máš sympatickú sestru a priateľku, nemali by chodiť okolo silných magnetov, pokiaľ to nie je pravé striebro,“ sadla si na posteľ a otvorila krabicu.

„A pusa nebude?“ opýtal sa Róbert zacítiac omamnú vôňu jej parfumu a koláča.

„Róbert, chcem ti povedať, že nemusíš mi nič vysvetľovať. To chvíľkové vzplanutie nás k ničomu nezaväzuje a ešte aj vzhľadom na môj vek by to nemalo žiadnu budúcnosť. Tá Simi je celkom ako ja v jej veku, len bez tých ozdôb. V tej dobe by ju za to asi upálili.“

„Vanda, nič medzi Simi a mnou nie je a ani nebolo.“

„Neospravedlňuj sa a ani to nerieš.“

„Ale ja to chcem riešiť!!! Záleží mi na tebe!!!“

„No tak dobre, hlupáčik, len sa nerozčuľuj. Lekár povedal, že máš byť v kľude.“

„Poznám sa s jej bratom a ségra s ňou kamoší už od prvej triedy. Je od Paty o rok a pol staršia. Asi pred trištvrte rokom si zaumienila, že chce nafotiť nejaké šteklivé fotky a mne to zaimponovalo, že sa obrátila práve na mňa. Ktorý chalan by odmietol, keď sa mu dobrovoľne pred foťákom chce vyzliekať mladá baba. Predvádzať sa vie, to sa jej musí nechať. Ona však chcela viac, ale nešlo to. Jednak ma odpudzovali tie cvočky v bruchu, na jazyku, jeden má aj tam dole a cez kríže sa jej tiahne nejaký orientálny drak. Jej brat je môj kamoš, poznám jej nešťastných rodičov, s ktorými sa často vídam. A to najhlavnejšie - nie je môj typ. Ona to však nevzdáva a občas na mňa skúša oči, či som si to nerozmyslel.“

„Daj si štrúdľu, synak,“ položila dlaň na jeho čelo a usmiala sa.

„Áno mami,“ rukou jej vkĺzol pod tričko, stlačil prsník a žmurkol.