philov svet

„Odovzdal si tú obálku?“ pýtala sa Sofia jedného zo svojich zamestnancov v telefóne.

„Odovzdal, pani Rubinová.“

„Nooo a ako zareagovala tá malá kurvička?

„Neviem, odišiel som.“

„Povedz Ferovi, že odteraz ju má na starosti on. Teba už pozná. A žiadne flákanie. Keď dopíšeš správu, pôjdeš za Jarkou – má pre teba robotu. Správu nechaj u nej. Je ti to jasné?“

„Samozrejme šéfka, celkom jasné.“

„Keď skončíš u Jarky zoberieš mercedes, dáš ho komplet umyť aj vyčistiť z vnútra. O pol ôsmej prídeš pre mňa domov. Obleč si tmavý oblek,“ nečakajúc na odpoveď, zložila.

„Sieg heil, mein fuhrer,“ zamrmlal otrávene pre seba, ale najprv sa presvedčil, že je spojenie prerušené.

     Sofia si s pôžitkom potiahla z cigarety a spočinula kritickým pohľadom na mladej pomocnici utierajúcej neexistujúci prach z nábytku. Zobrala zo stolíka zopár listov papiera, prezerala si ich jeden po druhom a vnútro jej zajasalo nad ďalším triumfom.

     Adam a Hanzi sú vybavení a teraz si vychutnám toho gadža Červeného  aj s jeho poskokom – pánom hlavným kontrolórom Firemanom, či ako sa ten vôl vlastne volá.

     Andrea sa ráno zobudila a chvíľu trvalo, kým si uvedomila, že udalosti včerajšieho večera sa jej nesnívali. Dala si ľahký strečing a potom osviežujúcu sprchu. Kým sa močili vo vlažnom mlieku ovocné musli, poupratovala po sebe zvyšky nočného popíjania. Pozbierala momentky, o ktoré vôbec nestála a strčila ich do zásuvky, ani na nich nepozrúc. Za oknom svietilo slnko a vtáky vyspevovali  ako pojašené. Zamkla byt, odomkla malý žltý Citroen, nasadila slnečné okuliare na smutné oči a vyrazila do rušných ulíc pondelkového rána, plného ponáhľajúcich sa nervóznych vodičov.

     Počká, až sa jej ozve sám. Napriek svojmu mladému veku vedela, že čas veľa vyrieši. Ako športovkyňa sa zas naučila zachovávať kľud aj v najnepriaznivejších situáciách. Majstrovský titul by nikdy nezískala, keby na kurte podľahla tlaku súpera pri nepriaznivo sa pre ňu vyvíjajúcej situácii. Momentálne najlepšia reakcia je - žiadna reakcia.

     Čakala na križovatke, kedy zasvieti zelená. Vedľa zastala dvestošestka - kabriolet a v ňom mladý pár. Dievčina sa nahla k vodičovi – mladému mužovi – rukou mu prehrabla tmavé kučery a vtisla bozk na ústa. Andrei, pozorujúc zaľúbencov, zrazu vhŕkli slzy do očí. Na chvíľu stratila pojem o čase, až ju zo zamyslenia vyrušilo naliehavé trúbenie za ňou stojacich áut. Zaradila jednotku, ale prudšie pustená spojka spôsobila, že auto len poskočila a ostalo stáť. Vodič za ňou, mysliac si, že sa pohýňa, malou rýchlosťou pristál na jej žltom nárazníku.

„Na čo myslíš, krava jedna!“ vyletel spoza volantu adrenalínom nadopovaný vodič s brunátnou tvárou.

     Vystúpila z auta, pozrela na rozzúreného vodiča, buchnutý nárazník, kolónu áut stojacu za nimi plnú vodičov ukazujúcich si veľavýznamne na čelo a vtedy to na ňu prišlo. Normálne sa rozrevala – slzy jej tiekli po lícach spoza tmavých slnečných okuliarí. Škoda na oboch autách bola tak zanedbateľná, že nestála ani za reč. Okolo nej sa zhŕklo zopár ľudí z áut stojacich za nimi. Nechápavo hľadeli na Andreu smokliacu nad minimálne oškretým nárazníkom, nevediac čo prežíva. Ešte dva krát naskočila zelená bez toho, aby sa z jej pruhu pohlo nejaké auto. Až na tretiu zelenú sa kolóna na čele s malým žltým citrónom konečne pohla. Kým zastala na parkovisku pred firmou bola zase kľudná a vyrovnaná. Nepríjemnosť z cesty do práce pripomínali len začervenané oči a tenká čiara presknutej farby na jej aute.

     Róbert už znova ležal vo svojej posteli – síce svieži, ale so zmiešanými pocitmi. Ágika bola jeden veľký živel. V sprche si ho privlastnila s takou samozrejmosťou akú od nej vôbec nečakal. Namydlila ho všade, akoby bol po obojstrannej porážke a nevedel sa o seba vôbec postarať. Veľmi dôrazne musel protestovať voči jej eroticky zameraným pokusom. Ági očividne nečakala takéto odmietnutie a zo začiatku ho "akože ignorovala". Neustále mu zachádzala rukami do intímnej oblasti slabín a snažila sa ho vzrušiť. Napriek tomu, že sa od prvej chvíle bránil, predsa len sa jej podarilo vyvolať u neho erekciu. S víťazoslávnym pohľadom si chlípne prešla jazykom po perách a začala rozopínať blúzku. Buď ju hneď zarazí, alebo tu bude potupne pretiahnutý zvrhlou sestričkou, sediac na mokrom drevenom hokerlíku so sádrou na nohe.

„Ági, cením si tvoj záujem, ale buď mi pomôžeš sa teraz obliecť, alebo ma nechaj samého,“ aj on sa čudoval, koľko diplomacie zo seba vydoloval.

„Snáď sa ma nebojíš,“ vyskúšala zraniť jeho mužskú ješitnosť vzrušeným trocha chrapľavým hlasom.

     Popravde sa jej trochu zľakol. Pôsobila na neho ako útočiaci obrnený transportér. Malá, podsaditá s veľkými prsiami a obrovským zadkom nebola ani jeho typ. Popri štíhlej Vande vyzerala ako oživená Vestonická Venuša s peknou tváričkou.

„Mám priateľku a aj inak..., nemôžem.“

„Nóó ja by som nepovedala, že by si nemohol,“ zase ten pohľad do rozkroku.

„Ági, nechcem! Nerozumieš?!“

„Tvoja chyba. Druhú šancu nedávam,“ zvrtla sa a zapínajúc si mokrú blúzku ho nechala samého, napospas nemotornému obliekaniu erárneho pyžama.