philov svet

     „Nechceš mi niečo vysvetliť?“ spýtal sa Theodor pri tlmenom hluku z dieslového motora v rozbiehajúcom sa aute.

„Cestu do najbližšej nemocnice poznáš. Ešte niečo?“

„Doriti, zaslúžim si aspoň nejaké vysvetlenie, keď ťa už neviem prečo, nesiem neviem kde, a už vôbec neviem za kým! Čo?!“

„Nekrič!“ odvetila rázne, ale už tichšie Vanda.

„Ak ma nechceš odviezť, tak zastaň a nevyvádzaj. Ja si môžem stopnúť aj taxík.“

Pobavene, prvý krát na ňu skúmavo pozrel a premeral si ju od hlavy, až po jej bosé päty. Vanda si podvedome upravila župan, nanovo ho previazala a uhladila rozpustené vlasy. Sklonila zrak ku holým chodidlám, zamrvila na nich špinavými prstami a pustila sa do hlasného smiechu, ktorý však za krátky okamih prešiel do vzlykotu zmiešného so slzami.

„Taxikárovi by si nemusela nič hovoriť, ak by ti vôbec nejaký zastal. Rovno by ťa odviezol niekde na štrich. To čo máš na sebe?“

„Teo, prosím ťa mlč a na nič sa ma teraz nepýtaj,“ zmierlivo prehovorila Vanda, keď prekonala rozcítenie a upokojila sa.

„A na srandičky teraz tiež nemám náladu,“ dodala už rozhodnejšie.

„Dosť dlho si zvykám, že ty si proste samá záhada,“ zakončil debatu a po nemocnicu z nich nikto neprehovoril.

     Adam sa otočil ku Andrei a rozhodným hlasom, ktorý nezniesol odpor prehovoril, „Výjdi prosím hneď von a privolaj telefónom taxi. Sadni si doň a počkaj na mňa za pizzériou. Niečo vybavím a hneď prídem. Choď už a nič sa nepýtaj,“ zobral kabelku zo stoličky a vtlačil jej ju do ruky. Potom rýchlo vstal a vykročil smerom ku vybuchujúcej Sofii.

„Ty sviniar jeden buzerantský, ty niktoš, ty šľapka,....“

„Tlachchch!!!“ ozvalo sa Rotundou silné plesnutie. Adam vyťal prekvapenej Sofii také parádne zaucho, že tá okamžite stratila chuť pokračovať vo vymenúvaní najodpornejších slovných spojení a všade sa na moment rozhostilo ticho, ako pred búrkou. Spolustolovníci prekvapení najprv expresívnym výlevom Sofie a neskôr ešte viac jej nečakanou inzultáciou, len rozpačito pozerali na hrozivo sa týčiaceho Adama a ničomu nerozumeli. Sofia, ešte riadne nespamätaná z útoku, urobila ďalšiu osudovú chybu, keď znova otvorila tmavočervené pery v snahe dohovoriť započaté.

„Plesk!“ schytala ju z druhej strany a definitívne pochopila, že pokiaľ tu nechce byť fackovaná do súdneho dňa, musí zmeniť taktiku.

     Andrea cestou ku dverám zaregistrovala prúd Sofiiných nadávok a v momente, keď držala kľučku vchodových dverí, rozľahlo sa šťavnaté plesknutie otvorenou dlaňou po namejkapovanej tvári. Otočila hlavu a videla, ako jej pozorný a doteraz milý spoločník fackuje nejakú našminkovanú hysterickú ženskú. Keď tam stál rozkročený, čnejúci nad okolitými stolmi a sediacimi hosťami, vyžarovala z neho nejaká zvláštna živočíšna nadradenosť, pokojná sila, akoby to tam mal celé na povel. Nikto sa nehýbal, pár ľuďom ostali visieť vidličky či nože vo vzduchu a zraky všetkých boli upreté na jedno miesto, kde práve prebiehala nefalšovaná, reálna dráma života.

     Keď sa Adam uistil, že Sofia pochopila, čo jej tým chcel povedať a prestane na chvíľu nepríčetne kvákať, otočil sa smerom k udiveným stravníkom a prehovoril neskutočne kľudným, ako hodváb hladkým a hlbokým hlasom : „Prepáčte ..., malé nedorozumenie. Už je to v poriadku. Ďakujem.“

     Napätie odrazu zázračne povolilo, hostia znovu pomaly prežúvali a pokračovali v započatých rozhovoroch, čašníci odnášali zo stolov a hudba, ktorú doteraz nikto navnímal, akoby začala hrať o čosi hlasnejšie. Andrea stisla kľučku a vyšla von. Hanbila si to priznať, ale pocítila nepoznané erotické vzrušenie.

„Okamžite poď von, a nie že začneš znovu vyvádzať,“ energicky šepol Sofii do ucha, zároveň ju chytil za plecia  a mierne nadvihol.

Poslušne sa postavila a zmrazila pritom pohľadom spolusediaceho, ktorý sa zrazu chcel prejaviť ako obranca ženského pohlavia a chystal sa urobiť niečo nevhodné a zároveň už aj zbytočné. Ich kroky von boli sprevádzané len sporadickými pohľadmi hostí a už bez žiadneho incidentu sa vytratili z miestnosti.

     Andrea si sadla do taxíku, ktorý stál a čakal na kunčaftov rovno pred Rotundou. Premýšľala nad tým, čo zažila pred chvíľou. Povedala mu, že šľapka? Dobre počula? Poznala rôzne nadávky, ktorými sa častujú muži medzi sebou, alebo na nich kričia vytočené ženské, no šľapka je pre ňu niečo nové. Kto je tá hysterka? Jeho bývalá? Vyzerala staršie. Teda o dosť. Slovník má tiež parádny.

„Zájdite len sem za reštiku, ešte na niekoho počkáme,“ vyrušená z myšlienok, odpovedala taxikárovi na otrepanú otázku, „Tak..., kam to bude?“

Vo chvíli, keď sa taxík pohýnal, vyšli cez dvere za sebou, najprv Sofia a za ňou Adam.

„Toto mi zaplatíš a nielen to! Všetko!!! Mám konexie, ja ťa zničím...,“ už od dverí spustila nanovo, ale bol tu pokrok v používaní sprostých slov. Vedel, že to myslí vážne, a je toho schopná. Tiež papaláši na vysokých miestach sú z nej paf a má k nim prístup, niektorých drží aj v hrsti. Suka!

Videl ju teraz po prvý krát od toho dňa, keď ju opustil v Chorvátsku, za celkom zaujímavých okolností. Mal na ňu tiež niečo, ale nevedel či jej to má teraz prezradiť. Nebol síce pokrovým hráčom, ale jedno vedel, odkrývať karty pred protivníkom sa nevypláca a niekedy dobré blufovanie, môže vyhrať partiu aj hráčovi s horšie namiešanými kartami.

„Teraz to s tebou riešiť nebudem, kde bývaš?“ rozhodol sa, že s odkrytím kariet počká.

„Marriot.“

„Ako vždy na úrovni.“

„Pochybuješ?“

„No dobre teda. Zajtra o jednej na obede v hotelovej reštaurácii?“

„Buď presný  a môžeš sa už začať báť.“

„Tie facky si si zaslúžila,“ otočil sa na päte a odkráčal za Andreou, čakajúcou na druhej strane pizzérie v taxíku.