philov svet

     Teo si prezeral poštu na mailoch zaregistrovaných pod rôznymi menami a začínal v tom mať poriadny chaos. Prečo mu píše „Stara korytnačka“, že či už to zariadil, a „Mačiatko Liu“ mu odkazuje, že si už z toho nič nerobí a tomu pokrytcovi nedviha telefón. „Čo mal zariadiť? A ten pokrytec bude s najväčšou pravdepodobnosťou frajer toho mačiatka, alebo frajerov kamarát, čo ju minule na disce obťažoval, kto by si to všetko pamätal! „Červenoočke“ sľúbil poslať link na nejakú recenziu, už ani nevie akého diela od Dobroslava Chrobáka – našťastie ten expert toho až tak veľa nenapísal a možno sa strafí. Na deväťdesiatdeväť percent to bude „Drak sa vracia“, iné tí súčasní mladí pedagógovia našťastie asi ani nepoznajú. „Čertica 96“ mu zase popísala kompletný rozbor jej posledného orgazmu s anatomickými podrobnosťami jej, ale hlavne „Úžasného“ pohlavných orgánov, nevyhnúc sa pritom použitiu mnohých hyperbol. Tie nakoniec prevládali aj vo vykreslení jej psychického stavu pri vyvrcholení, silne pripomínajúceho absurdnú zmes kómy a pocitov topiacich sa mačeniec, ktoré nakoniec niekto vylovil a vyslobodil zo zviazaného jutového vreca. Asi ju ten magor pri tom dusil. Bolo len otázkou času, kedy tá blbka nájde ochotného týpka, čo by jej splnil sen, ako ju Marlyn Manson škrtí pri užívaní si análneho spojenia, čo niekde v bulváre čítala o zvrátených praktikách svojho idolu.

     Teo si len znechutene pomyslel, že  pokiaľ ten „šijací stroj“ (tak vraj totiž magor prirážal) má aj dizajn pripomínajúci tohto umelca z ríše absurdity, čertica mu určite začne aj variť a ďalšia bizarná dvojica sa dá dokopy a obohatí tento pre neho nepochopiteľne uletený a pitoreskný svet.

     S očakávaním otváral momentálne najobľúbenejšiu schránku, ktorú si zámerne nechával na koniec. Cítil jemné vzrušenie, ktoré sa mu rozlievalo od stredu tela smerom ku končekom prstov, pokiaľ vyťukával najfrekventovanejšie spojenie písmen a číslic, symbolizujúce jeho často používané heslo. Konečne. Ale čo to? „V schránke máte 0 odkazov,“ neveriacky čítal z obrazovky a pocítil silné sklamanie.

     A ešte teraz aj tá Vanda. To sa ho všetky ženské rozhodli utýrať? Tamara svojim hygienicko-maniackym prístupom  ku všetkému čo sa nachádza v byte, jeho ako obyvateľa nevinímajúc, Vanda svojimi vnadami a provokačným sexappelom dráždiacim a na cucky rozbíjajúcim jeho pokojne plynúci život. A ani Bambulka sa neobťažovala napísať.

     „Čo to na mňa zasa vytiahla za fantazijnú eroticko-trýznivú hru? Že vraj...... masturbujem...! Chcel si niečo?“, popod nos parodoval Vandin hlas, nedávno prerušený v telefóne. „A, že sa neviem ozvať! Jej sa dobre hovorí. Herečke! Kruci fix, je presný opak toho môjho domáceho, sterilného medvedíka čistotného.“

     Pred tým osudovým posledným zblížením, bol pár krát na návšteve vo Vandinom byte. Poslušne sa po prvý krát začal vyzúvať už na spoločnej chodbe, za čo si najprv vyslúžil nechápavý pohľad, potom srdečný smiech a nakoniec poučenie, že u nej sa návštevy nevyzúvajú a preto ani nemá pre neho žiadne kárované, menčerstrové, hosťovské papučky. Chodbu mala vydláždenú talianskou terrakotou a zvyšok bytu, toalety z toho ale vyjímajúc, pokrývala plávajúca podlaha, na ktorej kde tu trónil vkusne naaranžovaný koberček. Byt bol čistý, upravený, no na rozdiel od jeho domácnosti, tu bolo cítiť človečinu a osobnosť jeho užívateľa. Umelecké akty a iné fotografie od rôznych autorov, hneď v predsieni poodhalili dušu človeka, čo sa na nich rád pozeral. Otvorené, rozčítané knihy ponechané na rôznych miestach spolu s časopismi, nedopitá zazátkovaná fľaša červeného vína spolu s nožom na syr a malou drevenou podložkou na konferenčnom stolíku poľuďšťovali moderne až stroho zariadený interiér.

„Prepáč, včera som mala návštevu, ráno sme ledva stíhali sprchu a ...“, prostoreko sa vtedy rozhovorila na ospravedlnenie ponechaných zvyškov z večera a odhalila trocha viac zo svojho súkromia. Napriek tomu, že vedeli o sebe skoro všetko, táto poznámka ho jemne podráždila. Čisto kamarátsky vzťah, čo medzi nimi vládol, oddeľovala len tenká membrána od niečoho viac, o čom si aj tak všetci, ktorí ich poznali mysleli, že existuje. Ono by to čosi medzi nimi aj prepuklo, keby nebol taký sraľo, dumal vtedy nad sebou a šťastím chlapa, s ktorým po spoločnom rannom sprchovaní v chvate opúšťala tento rozkošný bytík. „Tak tu len pekne seď, vyvaľuj na ňu oči, posranduj, daj si zopár šunkových chlebíčkov, dopi s ňou víno po nočnom preborníkovi a hajde domov. Domov do laboratória.“ 

     Teraz nad tým tiež rozmýšľal. Prečo sa už dávno o nič nepokúsil? Prečo žije v takom sexuálnom odriekaní, stereotype a napätí? Možno dnes bude mať Tamara chuť, možno nie a možno, keď mu niekto v noci zavolá, tak s čistým svedomím, že neklame, mu bude môcť povedať to, čo pred chvíľou povedala Vanda jemu.