philov svet

     Teo rozvážne vypol a položil telefón. Strčil si ruky do vyťahaných domácich menčestrákov, zatlačil do vreciek, zároveň pritiahol plecia viac ku ušiam a zamyslene začal odmeriavať dlhými pomalými krokmi vzdialenosť medzi knihovňou a rokmi vysedeným, koženým kreslom. So zaťatosťou pripomínajúcou Motýľa pochodujúceho v samotke na Diabolskom ostrove, snažil sa nájsť riešenie novej situácie, medzi ním a Vandou. Už dlho si boli viac ako sympatickí. Veľakrát si vo svojej fantázii predstavoval ako sa spolu milujú, dotýka sa jej a ona sa poddáva pod náporom jeho tela a stráca sa v horúcom objatí. Bolo to však len rojčenie staršieho muža, kamaráta atraktívnej ženy, bez silne nutkavej až živočíšnej potreby naplniť tieto fantázie. Bolo príjemné si to predstavovať, jemne flirtovať, robiť dvojzmyselné narážky a smiať sa im pred ostatnými kolegami. S ľahkosťou a prirodzenosťou, vychádzajúcou z čistých priateľských vzťahov nepoznačených ničím telesným.

„Kto urobil prvý krok za túto hranicu? Kto porušil tabu?“ pýtal sa v duchu sám seba, akoby to nebolo jedno.

     Spomenul si na jej horúce pery a jazyk, hladne blúdiaci v  ústach, na silné biele zuby, ktorými sa zahryzla do jeho spodnej pery, až mu pomaly navrela a prudko v nej začalo pulzovať jeho divoko rozvášnené srdce.. Krv sa mu prudko nahrnula všade a vyvolala pocit miernej závrate, tlak v očiach spôsobil, že Vandu videl akoby zahalenú jemným oparom. S úsmevom si spomenul, ako zacítil v jej dychu čerstvý závan mentolu zmiešaný s kyslosťou bieleho vína a jemnou stopou tvrdého alkoholu, asi nejakého brandy. Ľavou rukou ju stláčal v páse a pravou vkĺzol popod obtiahnuté tričko až nad lopatku a potom smerom dole po rebrách, čo vyvolalo u Vandy šteklivú triašku sprevádzanú naježením jemných chĺpkov. Vo chvíli, keď sa prestával ovládať a horúčkovito hľadal najefektívnejší spôsob akým zbaviť Vandu prekážajúceho kusu látky, počul za sebou myknutie kľučky a potom ešte raz.

„Obsadené“, nepresvedčivo chraptivo-vzrušeným hlasom zvolala smerom k zavretým dverám Vanda s bizarne vytiahnutým tričkom nad stlačenými prsiami v elastickej podprsenke telovej farby. Tea okamžite oblial pot, ako by na neho vyliali vedro ľadovej vody, zhypnotizoval kľúč vo dverách od toalety, a keď si uvedomil, že sú zavretí, klesol s úľavou na okraj rohovej vane s hydromasážnymi armatúrami. Smutne sa naposledy zadíval do hnedých očí pozerajúcich spod priesvitnej podprsenky, kým sa navždy stratili z dohľadu pod stiahnutým tričkom, ktoré si Vanda bezmyšlienkovite dookola naprávala a uhládzala.

„Ja výjdem prvá a ty o chvíľu po mne, dobre?“ navrhla tichúčko Vanda.

„Neviem kto to bol a či nestojí za dverami. Počkáme, možno to nevydrží a odíde. Ak tam vôbec niekto stojí“, šepkala mu ďalej do ucha.

„Čo urobíme ak neodíde?“ opýtal sa s väčším kľudom, ako si predstavoval.

„Odíde.“

„Ale, čo ak nie. Čo ak aj ostatní vedia, že sme tu a teraz len čakajú kedy výjdeme, aby nás mohli... Nie je tam von akési väčšie ticho? Sme v pasci. Sami sme sa do nej vohnali. Vonku je spústa ľudí, čo to s radosťou zreferujú Tamare a samozrejme pekne prikrášlia. Čo keby sme povedali, že sa ti...“, šepkal ďalej, ale už s narastajúcou nervozitou, kým mu do toho neskočila praktická Vanda.

„Teraz pootvorím dvere. Pokiaľ tam bude niekto stáť, tak ho poprosím aby mi doniesol nejaké servítky, že tu nie je toaletný papier a tak sa ho na chvíľu zbavím. Dovtedy ty vykĺzneš a máme to v suchu. Ak pred dverami nik nie je, tak vykĺzneš hneď. Capito maestro?“

„Sííí“, uľaveným výdychom zasyčal do ticha veľkej, talianskym mramorom obloženej kúpeľne s antickými motívami. Aké symbolické.