philov svet

začiatok V. časti

Možno si hneď ľahla a ani neotvorí. Bol z nej taký nervózny, že ani sám nevedel, čomu by sa viac potešil. Či tomu, že ho vpustí dnu, alebo, že z objektívnych príčin, sa dnu nedostane a jeho ego neutrpí. Zazvonil. Raz krátko. Potom si dodal odvahy a druhý krát dlšie. Ticho. Z dverí za ním sa ozval besný štekot nejakej obludy a milý Róbert skoro skamenel. Pes nie a nie prestať. Ináč všade ticho. Na chodbe zhaslo svetlo. Šuchtavé kroky a pridusené napominanie hlučného zvieraťa prerušilo nočný pokoj. V zápätí sa ozval aj hlas spoza dverí pred ním.

„Kto je? Nič nevidím. To si ty  Marcel? Zabudla som si niečo?“

„Nie? To som ja Róbert.“

„Nič nevidím. Čo nesvieti zasa svetlo? Aký Róbert? Je už polnoc. Chcem spať.“

„Musím vás, totiž musim ťa ešte vidieť. Len na chviľu. Nebudem dlho otravovať“, zasa rozprávam debility o otravovaní, kruci, ja sa to asi nikdy neodnaučím.

Zapálil svetlo. Pes ešte stále brechal, ale teraz akosi pridusene.

Vanda cez kukátko konečne uvidela, kto to ruší nočný kľud a susedovho Bojara.

Zelenooký fotograf. Môj mladý nápadník.

„Ak si prišiel nafotiť erotickú sériu aktov, alebo prezentačný book pre nočné kluby, tak teraz vážne nie je vhodná doba. Nie som dosť, ako by som to povedala..., disponovaná. Tak. Som proste  i_n_d_i_s_p_o_n_o_v_a_n_á ! Capito?“

„A vôbec..., ako si ma našiel?“

„Super, rozprava sa so mnou. Síce takto cez dvere, ale rozpráva.“

Pes pochopil, že to bude na dlhšie a niekde zaliezol.

„Tak môžem na chvíľu?“

„No poď, kým nezobudíš celý barák. Ale fakt len na chviľu“, akosi rýchlo sa rozhodla.

     Pootvorila dvere. Mala na sebe dlhý saténový župan previazaný v páse. Inštinktívne si potiahla jeho okraj cez prsia a úkrokom sa vyhla vstupujúcemu Róbertovi. Ocitol sa v malej predsieni a ostal bezradne stáť. Vanda ticho privrela dvere, skontrolovala chodbu cez priezor a rozmýšľala, prečo to urobila. Prečo vpustila o polnoci neznámeho muža do svojho malého, útulného bytu. Skoro dvojmetrová postava nočného návštevníka vypĺňala priestor vyzdobený akvarelmi a umeleckými fotografiami rôznych autorov. Od komerčne úspešných Newtonových a Saudkových aktov, cez Kállayove  krajiny po diela menejznámych fotografov, navodili v Róbertovi pocit bezpečia a pevnej pôdy pod nohami. Toto bol jeho svet, tomuto rozumel. Zabudol na chvíľu prečo prišiel a nechal sa vtiahnuť do sveta ohniskových vzdialeností, clony a expozičného času. Vanda za ním chvíľu bezradne stála a rozmýšľala ,čo bude nasledovať.

Róbert sa sústredil na detailný záber akejsi abstrakcie a tak prešla popri ňom na balkón. Oprela sa o zábradlie a pozerala do tmavých okien oproti. Bola ako na okraji priepasti. Do nočného ticha sem tam zahučalo prechádzajúce auto. Stála tam sama. Pred ňou zábradlie, ako múr slepej uličky, za ňou očakávanie. Pocit z neznámeho ju vzrušil. Telom jej prebehla elektrizujúca vlna zimomriavok a postavila jemné chĺpky na celom tele. Nepochybne sa mu páči. Zoznámenie na večierku bolo rozpačité a Róbert jej niečo dookola vysvetľoval. Že ju už odniekiaľ pozná, či nebola náhodou tam a tam, snažil sa objaviť spoločných známych a miesta, kde sa mohli stretnúť. Nepočúvala ho, len skúmavo pozerala do jeho mladých, svetom očarených zelených očí. Bol akýsi nesvoj. Nevedel, kde sa má pozerať. Veľmi mu záležalo, aby urobil dobrý dojem, ale práve tá dôležitosť ho od neho vzďaľovala. Vedel to, ale táral ďalej. Tešil sa aj mučil v jej prítomnosti zároveň. Teraz prekonal ostych a bol tu. Mladý, vysoký, silný a roztúžený. Bol niekde za ňou, nevidený a odhodlaný. S myšlienkami a činmi, ktoré nemohla ovplyvniť. Nemohla nič urobiť, lebo nechcela. Vzrušovalo ju takto odovzdane čakať, a nevedieť čo bude nasledovať. Zábradlie napriek teplej noci začalo chladiť. Uvedomila si, že pod županom nič nemá. Začula za sebou pomalé kroky. Zrazu stál za ňou. Neotočila sa. Pohľadom skenovala domy na druhej strane ulice. Všade bolo zhasnuté až na päť okien, ktoré svietili do noci ako svetlušky. Rozmýšľala, či sa za niektorými oknami milujú. Predstavovala si vášnivý a hladný sex mladých milencov, aj rutinné a odovzdané intímnosti starších manželov s opakujúcou sa presnosťou železničiarskeho grafikonu.

Využil veľké rozpätie svojich paží a chytil sa zábradlia okolo nej. Bez toho, aby sa jej dotkol. Vnímala energiu sálajúcu z jeho tela, cítila jeho dych vo vlasoch. Pohla bokmi a vyšla mu v ústrety. Prehnutá sa oprela o jeho slabiny. To, čo pocítila ju utvrdilo v presvedčení, že vrátiť sa do izby a ponúknuť mu čiernu kávu je zhola nemožné. Položil ruku na jej, kŕčovito zvierajúcu zábradlie. Celá sa v nej stratila. Aká je obrovská, uvedomila si a spomenula na anatomickú asociáciu. Začala dýchať plytšie a rýchlejšie. Druhá ruka šmátralka zablúdila  pod župan a končekmi prstov jemne nahmatala stvrdnutú bradavku. Začala sa jemne chvieť a pohľad sústredila na jedno miesto. Pozerala do okna na prízemí, kde sa odrážalo sveto z blikajúcej pouličnej lampy. Vyvolávalo dojem, akoby jej niekto vysielal morseovou abecedou tajomný odkaz. Ulica pod ňou sa začala zvoľna kolísať. Cítila sa ako na lodi. Pod ňou hlboký oceán, v diaľke nebezpečné a vzrušujúce dobrodružstvo. Jeho dlane jej prechádzali po celej hrudi aj bruchu. Župan sa roztvoril ako tulipán pod náporom slnečných lúčov. Do nočnej prázdnoty zasvietila odhalená krása nahého ženského tela. O chvíľu už tlmené halogénové svetlo z predsiene diskrétne osvetľovalo skúmavé mazlenie pozvoľna prechádzajúce do divokého kmitania rozvášnenej živej hmoty.