philov svet

     Tak, takýto timing Adamovi vôbec nevyhovoval. Ale náhody sa stávajú. Nie, nie..., náhody kurva neexistujú. Keby hocikto iný, ale čo tu robí práve tá suka Sofia?

     Keď Andrea navrhla Rotundu, rýchlo si v duchu prehrával, s kým sa tu objavil, hlavne po tej poznámke, o majiteľoch a zamestnancoch, ktorých vraj dobre pozná. S úľavou si uvedomil, že napriek jeho častým výskytom v podobných zariadeniach, bol tam len pár krát, ale ani raz pracovne. Celý večer prebiehal bez problémov a Adam sa cítil uvoľnene, nikým nepoznaný, v relatívne cudzom prostredí.

Záležalo mu na tom, aby mohol byť s Andreou celkom sám, bez vonkajších zásahov ľudí z jeho okolia. Pociťoval pri nej niečo, čo si myslel, že ho už natrvalo opustilo, že sa to z neho proste vytratilo, umrelo. V citovej oblasti si vypestoval ochranný skafander, ktorý spočiatku len ťažko obliekal, ale bez neho, by v branži neprežil. Potom si na neho zvykol, a každý deň doň vkĺzol so stále váčšou samozrejmosťou. Teraz už bol naň tak zvyknutý, že si ho ani nedával dole a začal s ním prirodzene zrastať. Cítil sa v ňom bezpečne. Do skafandra neprenikne nič, čo tam nemá miesto. Len zmes plynov v dýchateľnom pomere. Taká chabá napodobenina atmosféry. Dýchateľná, ale bez vône kvitnúceho jarného orgovánu, alebo výfukových plynov áut. Taká instantná polievka. Citový život, vypočítaný na efekt, sterilný, ľúbivý a falošný sa naučil prejavovať v profesionálnom styku a čoraz viac mu zasahoval aj do života súkromného.

Až kým mu nezkrížila cestu Andrea.

     Stretnutie s ňou, počítačovou rečou, znamenalo zresetovanie pécéčka. Chvíle, ktoré teraz prežíval sa dali prirovnať ku čakaniu, kým naskočí operačný systém a rozsvieti sa monitor. Program Scan Disc vás upozorní na nekorektné vypnutie a pripomenie, že niektoré miesta na disku môžu byť poškodené a niektoré súbory nenávratne stratené. Nedá sa pracovať. Disk sa kontroluje, niečo sa archivuje, niečo maže. Cítil chaos. Jedno však vedel. Keď tento chaos v duši prejde, už nebude taký istý. Niečo sa v ňom prepisuje. A niečo maže. A nejaké stratené citové súbory sa pýtajú na svetlo sveta.

     Selanka dnešného večera však skončila. V Sofiinej tvári sa dalo čítať, čoby v otvorenej knihe. Obočie jej vyhuplo ako na húsenkovej dráhe, zastalo na hornej úvrati a oči..., oči sťaby halogénové reflektory zabodnuté do prekvapenej Adamovej tváre, prepaľovali aj vzduch medzi nimi. Bolo v nich prekvapenie, vášnivý hnev a až živočíšna potreba vyvolať škandál za každú cenu. Chytila sa stoličky tak kŕčovito, že jej na opálenej ruke celkom zbeleli hánky a vystúpili navreté žily. Ústa v arogantnom úškľabku sa chystali vychrstnúť niečo veľmi, ale veľmi expresívne.

     Vráťme sa však o mesiac dozadu, pre pochopenie práve vzniknutej situácie.

Je koniec júna, snečný a teplý deň, marina Rogoznica, Chorvátsko. Na palube jachty Suzanne, 43 stôp dlhej plachetnice s dvoma kormidlami, troma spálňami, dvoma kúpeľňami a salónom s kuchyňou, chytala bronz zamračená a zlostná, len v úsporných tangách zaodetá Sofia. Na celej lodi sa v podpalubí nachádzal už len jeden človek. Adam.

„Voilá,“ opatrne stúpal po schodíkoch smerom ku korme, v ruke dva orosené poháre s Martini dry a v nich dve kúpajúce sa olivy. Na kučeravých vlasoch nastoknutá kapitánska čiapka a v ústach namiesto ruže, fialový dáždniček - ozdoba z miešaných drinkov. Natiahol ruku a pridržal jej namiešaný drink bokom od tmavohnedého tela. Ako od neho preberala plastikový pohár na tenkej stopke, vyliala časť na seba, „nešika, nevieš dávať pozor!“

„Ďalšia kvapka,“ pomyslel si na čínske väzenie s povestným kvapkaním vody na hlavu odsúdenca. Za posledných päť dní ich už dopadlo na jeho hlavu v kratších či dlhších intervaloch neúrekom. Prehltol horkú slinu a zadusil ňou iskru, ktorá mohla vyvolať obrovský požiar, keby ju nechal rozhorieť vo svojom vnútri, plnom zápalnej zmesi. Odišiel na provu, a začal zbierať fendre prevísajúce na pravej strane, ktoré pouväzoval ešte včera večer okolo celej lode, nevediac, že zakotví na ľavobok. Poukladal ich do odkladacieho priestoru a pomaličky začal s navíjaním koncov lán voľne pohodených a zavadzajúcich na palube. Našiel pri tom zakotúľanú fľašu od sektu a dve korkové zátky. Sofia s ovisnutými ťažkými prsiami usrkávala z nápoja, so zatvorenými očami vystavovala tvár dopoludňajšiemu slnku a vytrvalo sa tvárila, akoby bola sama na lodi. Pod nafukovacím člnom našiel zasunuté vsuvky, ktoré si tu pravdepodobne zabudla Jana, keď ráno narýchlo s Petrom, zbalení ušli z lode. Zdvihol ich, zasunul jednu do druhej, neprítomne, zlovestne sa usmial a skontroloval, len tak pre istotu vyväzovacie laná. V hlave kapitána a gigola v jednom, sa začal rodiť plán pomsty.