Andrea sedela pred kaviarňou a clonila si oči stočenými novinami. Pozorovala s pod nich vymachlenú šesťnáctku s piercingom na ľavom obočí, ktorá klopkala kovovými podpätkami po mestskej dlažbe ako lipican na prehliadke.
Strhla sa na škripot stoličky a hlučné „Ciao kočka!“ V zápätí jej ucho zacítilo vlhký bozk. Adam sa prihnal ako veľká voda a hneď sa na ňu vrhol. Kým sa spamätala, vypadli jej z ruky noviny a vrazila mu nosom do oka. Ani sa nestačila zorientovať a už aj odchádzal, voľný a nevšímavý ako vietor. Klopkanie sa stratilo spolu s halloweenkou kdesi za starým kostolom a po Adamovi ostal len jemný opar sviežej Lacoste.
Na večeru bolo skoro, ale keď ona je tak hladná. Skočí do Rotundy. Možno dnes robí Kamila. Tešila sa na vynikajúci grécky šalát, ktorý jej vegetariánsky žalúdok zbožňoval. Fredo v kuchyni jej vždy namixoval väčšiu porciu čiernych olív a zalial tým lepším extra panenským olejom pre vzácne návštevy, ako zvykol hovoriť, keď jej čumel do výstrihu. Pobavene si minule všimla, že vždy keď k nej vybehne z kuchyne, automaticky vypne hruď a podvedome mu viacej odhalí svoje vnady. Pre chuť olív by vedela zabíjať, tak prečo nedopriať neškodnú zábavu tomuto podarenému kuchtíkovi, keď sa jej za to mnohonásobne odmení. Hľa, pavlovov reflex v praxi. A k tomu ešte obojsmerný.
Andrei pohrával úsmev na tvári a štíhle nohy odkrajovali vzdialenosť ku reštaurácii Rotunda.
„Ahoj Riki, robí dnes Kamila?“ hneď pri dverách odchytila známeho pingla.
„Nehovor na mňa. Tí ľudia sú šibnutí. Všetko zabúdam... Čo? Kamila? Nie. Ale videl som ju tu niekde. Letím. Dofrasa!“
Ešte nie je ani osem a tu je tak plno. Jediný voľný stôl bol pri barovom pulte. Trónila na ňom kartička Reservé. Stôl majiteľov podniku. Sadla si so samozrejmosťou človeka, ktorý dostáva od života tie najchutnejšie kúsky. Mala oblečené letné jednoduché šaty na ramienka, tesne obopínajúce krivky. Výstrih? Slušný, tým mienim slušne hlboký. Freda určite poteší. Hmm, Pavlov sa spokojne obrátil v hrobe.
„No , že ťa je konečne vidieť?“, prefajčeným altom prehovorila prekvapená Kamila.
„Ty máš zas nové šaty. Kriste, teba by som nechcela ani šatiť, ani živiť. Ale seknú ti. Kde ja som stála, keď boh rozdávala telá?“
Kamila verila, že len ženská rafinovanosť mohla stvoriť bytosti ako Andrea a zároveň jej nedokonalé napodobeniny, ako napríklad ju. Žiadneho chlapa, keby sa mohol celý deň hrať na Stvoriteľa, by nezachvátil taký amok cynizmu. Kamila však tomuto božskému zámeru výdatne pomáhala svojou orginálnou životosprávou. Krabička Marlboriek denne s rannou kávou zásadne nalačno, počas dňa jedlo skoro žiadne, ale večer dlhý a výdatný orgazmus doprevádzaný prerušovaným svetlom z chladničky. Dva krát do roka beh okolo bloku. Do fitka sa odvážila raz. Pred troma rokmi. Permanentka za osemsto korún visí u nej doma na nástenke, ako memento straty poslednej štipky zdravého úsudku.
„Fredo už o tebe vie? Bol sa tu vôbec niekto spýtať, čo si dáš?
„Riki ma videl.“
„Tak ten má dnes zasa svoj menštruačný deň. Všetko zabúda a už má na svedomí tri poháre s Martini a asi pred hodinou mu drbol celý krčah so sangríou. Kúsky ovocia s ľadom sa ocitli v rozkroku chlapíka v takom celkom elegantnom obleku a plátok pomaranča si našla na sukni aj jeho kočka. Tá rana rozbíjajúceho sa krčaha bola neskutočná. Chlap zbledol, vyletel a s rukami na rázporku spustil tirádu neslušných slov, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny drožkár. To ti teda poviem..., kúzlo pracne predstieraného imidžu sa razom stratilo, ako banány za socíku. Baba vstala, hodila po ňom plátok pomaranča a s hnusom odkráčala k východu. On, celý mokrý, odhalený a nešťastný tam stál a všetky pohľady zapichnuté v ňom. Poviem ti, aj mi ho bolo trocha ľúto. Pre Rikiho šikovnosť si chudák dnes nezašuká. A s touto už možno vôbec. Cha, cha, chááá.....“
„A čo Riki, kde bol ten?“
„Ten zbabelec išiel vraj hľadať niečo, čím by mu to vyčistil, ale len sa podlo skryl v kuchyni, kým to chlapíka neprejde. Tiež riešenie.“
„No a ako to celé dopadlo?“
„Bol tu Tony, dal mu tri kilá na čistiareň a vyhnal ukrytého Rikiho z kuchyne aj s pulírovacím obrusom, nech si to ten chudák utrie. Posadil si nešťastného Rika k tomuto stolu a na prázdnej účtenke mu vypočítal, o čo bude na výplate chudobnejší. Potom sa o niečom bavil s tým kravaťákom a nakoniec vedno zmizli za dverami. That´s all.“
Komentáre
hmmm
phil
phil,
PHIL!
tweety,
len
kaktus, samozrejme,
óóóó